Ficus retusa - Fíkus (Figovník) vykrojený
 |
 |
||
Ficus retusa, 50 cm |
Ficus retusa, 38 cm |
||
| 250 € s DPH |
49,50 € s DPH |
||
 |
 |
||
Ficus retusa, 20 cm |
Ficus panda, 20 cm |
||
| 14,90 € s DPH |
14,50 € s DPH |
||
 |
|||
Ficus retusa, 20 cm |
|||
| 12,50 € s DPH |
|||
FIKUS AKO STROM
Fikusy patria k mimoriadne zaujímavým stromom. Pútajú svojím zjavom, vzrastom i spôsobom života. Považujú sa za stromy veľmi prispôsobivé, odolné, plné energie. Cestovatelia v tropických oblastiach často vídajú staré chrámy, schodištia, či vchody jaskýň, ktoré pohltila džungľa, prerastené mohutnými fikusmi. Fikusy patria k svojráznemu koloritu orientálnych krajín. Tieto svojské stromy nájdeme však nielen v Ázii, ale na mnohých miestach od Južnej Ameriky až po Stredomorie. V prírode sa vyskytuje okolo 2 000 druhov fikusov. Väčšina z nich je stálozelených. Sú typické tým, že spúšťajú dlhé vzdušné korene k zemi a vytvárajú tak časom čudesný poprepletaný kmeň, často zaujímavo kontrastujúci s okolitou pestrofarebnou flórou a faunou.
FIKUS AKO BONSAJ
Fikusy patria k najvďačnejším tropickým listnatým drevinám, ktoré sa výborne dajú pestovať i v bytových podmienkach. Ak začínate s pestovaním bonsajov v byte odporúčame vám napríklad odolný a pekný Ficus retusa. Jeho pestovanie i tvarovanie zvládnu aj šikovné deti. Ak má dostatok svetla, výborne znáša strih i tvarovanie drôtom. Z ďalších druhov vhodných na pestovanie ako bonsaje odporúčame Ficus benjamina, F. carica, F. pumila a variety druhu Ficus retusa napr. Panda a Kimen. Zo sukulentných bonsajov odporúčame vyskúšať zaujímavé kaudiciformné druhy napr. Ficus petiolaris, F. palmeri, F. arnotiana.
NÁRODNÝ STROM OSTROVA SRÍ LANKA
V Kráľovskej botanickej záhrade v Peradeniyi na ostrove Srí Lanka rastie obrovský starý figovník – Ficus benjamina. Rozloha jeho koruny je obdivuhodná – 2 500 m2. Z diaľky vyzerá ako ploský hríb. Ak však vojdete pod jeho rozsiahlu korunu, ocitnete sa vo zvláštnej spleti statných konárov, rozrastajúcich sa doširoka z neveľmi vysokého kmeňa.
PESTOVANIE FIKUSOV
Pri pestovaní bytových bonsajov treba poskytnúť stromom najmä:
1. svetlo 2. vodu 3. hnojivo a veľa našej lásky.
To platí aj pre fikusy.
Fikus má rád vodu. Neznáša však premokrenie, vtedy korene podliehajú hnilobe. Je potrebné dopriať mu bohatú zálievku, striedanú s jemným presychaním tak, aby nestál vo vode.
Fikusy potrebujú veľa svetla rovnako ako všetky bytové bonsaje. Na ostrove Tchajwan sme videli krásne zdravé fikusy vyložené priamo na podstavcoch aj v čase tropických horúčav a darilo sa im výborne.
Fikusy pestované v interiéri rady prijmú aj trochu čerstvého vzduchu, preto je vhodné vyložiť ich na jar do záhrady, keď nočné teploty stúpnu nad 15oC. V krátkom čase pozorujeme značné prírastky.
V interiéri pestujeme bonsaje pri okne, aby mali dostatok svetla. Len v chladnejších dňoch treba dávať pozor na prievan a zimu od okien. V zime pozor na kúrenie, suchý vzduch zo sálajúceho radiátora zabije všetky živé rastliny vo svojom dosahu.
Pre dobrý a zdravý rast dreviny pravidelne hnojíme.
Fikus sa veľmi dobre tvaruje strihom i drôtom. Pokiaľ tvarujeme drôtom, musíme dávať veľký pozor na zarezanie drôtu do kôry. Pri veľkom zostrihaní a tvarovaní sa môže drôt zarezať do kôry už po dvoch mesiacoch a často i oveľa skôr, najmä v miestach bujného rastu.
Strihania fikusov sa nemusíme báť. Sú to skutočne veľmi zdatné rastliny a pokiaľ aj urobíme chybu pri strihu, veľmi rýchlo vedia dorásť. Pri akomkoľvek strihaní fikusy púšťajú z rany „mlieko“, preto po skončení práce si treba dôkladne umyť ruky. U fikusov sa využíva i defoliácia – úplné odlistenie stromov s následným skrátením konárikov. Získame tým nové čisté sviežo-zelené menšie listy, ba aj koruna stromu sa nám presvetlí. Tento postup robíme iba v čase, keď je dostatok svetla a vlhkosti, najlepšie od jari do leta.
Fikusy nie sú náročné na pôdu, je dobré však použiť „vzdušný“ substrát. Výborne sa nám osvedčilo pestovanie fikusov v rozdrvenom zeolite. Presádzame v čase plného rastu, najlepšie v apríli, v máji.
ČLOVEK A STROM
Fikusy prinášajú radosť miliónom ľudí. Niektorým sa páčia ich bizardné formy, pre iných, sú neoddeliteľnou súčasťou bytia, filozofie, zmyslu života, ich náboženstva. A vám, ktorí pestujete fikusy ako bonsaje, nech prinášajú radosť, ale aj pokoj a krásu tak, akoby to boli skutočné veľké stromy našej planéty.
NAJSLÁVNEJŠÍ FIKUS
Strom, pod ktorým Budha našiel osvietenie
V severnej Indii na mieste zvanom dnes Bodhigaya (Svätá zem) sedel Gautama Siddharta pod košatým stromom s bizarným kmeňom a srdcovitými listami. Pohrúžil sa do stavu hlbokej meditácie a napriek nástrahám vládcu temnôt mocného Maru, vládla v jeho vnútri dokonalá rovnováha a harmónia a v tomto stave dospel k osvieteniu. Stal sa Budhom, majstrom a učiteľom mnohých ľudí, ktorí, vidiac jeho múdrosť a oslnivú žiaru poznania, ho ochotne nasledovali. Stalo sa tak v roku 529 pred naším letopočtom a strom, pod ktorým Budha našiel osvietenie, jeho žiaci nazvali Bodhi a po dlhé stáročia ho chránili ako oko v hlave. Bol to statný strom, silný a húževnatý tak, ako len fikusy dokážu byť. Viac, ako o dvetisíc rokov neskôr, bol tento druh pomenovaný vedecky Ficus religiosa. Doteraz mnoho ľudí obdivuje energiu týchto stromov, ktoré dokážu prežiť i vo veľmi ťažkých a nepriaznivých podmienkach.
Asi dvesto rokov po Budhovej smrti sa dostal v Indii k moci múdry, tolerantný mierotvorca cisár Ašóka (265 - 232 pred n. l.), ktorý bol nadchnutý ideálmi budhizmu a šíril ich ďalej. Ako dôkaz priateľstva a dobrej vôle poslal výhonok z posvätného stromu Bodhi spolu s myšlienkami budhizmu a mieru na Srí Lanku. Sinhálsky kráľ Devanampiya Tissa prijal s úctou toto posolstvo priamo z rúk Ašókovho syna Arahata Mahindu, strom zakorenil a zasadil neďaleko svojho paláca v kráľovskom meste Anuradhapura. Mnoho generácií budhistických kňazov sa staralo o strom s láskou a nadšením. Milióny veriacich pred ním kľačali a posielali k nebu svoje prosby i modlitby za vyše 2 000 rokov. Mnohí vedci už skúmali jeho vek i pravosť. A je naozaj obdivuhodné, že ešte doteraz rastie v ruinách prvého kráľovského mesta. Prežil jeho lesk i pád. Prežil 180 budhistických kráľov, roky koloniálnej nadvlády, osamostatnenia i socializmu v krajine. A stále, deň čo deň k nemu už 2 200 rokov prúdia zástupy veriacich.
Ale to ešte nie je koniec príbehu. V 7. storočí bola Bodhigaya v severnej Indii ohrozovaná nájazdami bengálskych dobyvateľov, ktorí na upevnenie svojej moci dali vyťať a zničiť pôvodný posvätný indický strom Bodhi. Tým chceli vymazať i vieru a nádej, ktorú stelesňoval budhizmus pre milióny ľudí. Budhisti zo Srí Lanky opätovali pekný skutok starého indického kráľa Ašóku a poslali výhonok svojho stromu z Anuradhapury späť do Indie, aby sa znovu rozrástol na svojom pôvodnom mieste tam, kde Budha dospel k osvieteniu.
Článok o pestovaní tochto druhu bonsaja nájdetev časopise: Bonsaj_a_čaj_č.1.
Magazíny si môžete objednať na www.e-bonsai.eu
Text a foto:
RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alena Ondejčíková
Bonsai centrum Nitra
Nákupný košík
