Späť

Bonsaje Z Tigrej hory

Počet zobrazení: 1379

DESAŤTISÍC VYHLIADOK Ak navštívite dnešné Su-čou a chcete vidieť tie najhodnotnejšie čínske bonsaje vytvarované podľa klasického sučouského štýlu, ktorý je hlavným bonsajovým štýlom Číny a má korene až v samotných prvopočiatkoch bonsajového umenia, vyberte sa na Tigriu horu. Tu sa v horskej vile na úbočí kopca pod staručkou pagodou nachádza Záhrada desaťtisícich vyhliadok (Wanťing šan čuang). V roku 1978 bolo do nej sústredených 600 najlepších diel sučouského bonsajového umenia.

Bonsaje Z Tigrej hory

 

NEŠŤASTNÁ ZÁHRADA MU

  Prvou bonsajovou záhradou v Sučou bola záhrada Mu s bohatou kolekciou viac ako 10 000 bonsajov. Bola však zničená počas kultúrnej revolúcie (1966-1976) a po nej sa to najlepšie, čo zostalo, prenieslo na Tigriu horu. Dnes je v Su-čou a jeho okolí približne 20 000 bonsajov rôznych typov a z toho asi 2 000 bonsajov najvyššej triedy. Zaujímavú zbierku nájdete aj v Záhrade skromného politika (Čuočeng jüan) a slávnej záhrade Lingering. No bonsaje z Tigrej hory majú jednoznačný prím. Sú dokonalým vyjadrením princípov čínskej a teda najmä sučouskej školy. Bonsaje majú zjavne prvotriednu starostlivosť a mnohé z nich sú zasadené do starožitných misiek, s ktorými tvoria jednoliaty harmonický celok. Ako sme sa tak prechádzali pomedzi ne, museli sme uznať, že máme pred sebou najkrajšiu kolekciu, akú sme v Číne doteraz videli, hoci sme prešli naozaj veľa bonsajových záhrad, sústredených vo viacerých čínskych provinciách.

bonsaj

bonsaj

BONSAJE V PLYNUTÍ VEKOV

  Obyvatelia Su-čou, milujúci záhrady, stromy a filozofiu, si k bonsajom rýchlo našli cestu už na začiatku za dynastie Tchang (618-907). Doba bonsajom obzvlášť priala i za vlády Južných Sungov (1127-1252), ktorí preniesli svoje hlavné mesto do neďalekého poetického Chang-čou. Sungskí umelci sa nadchli pre tvorbu krajinných scenérií z kameňov a stromov a do tvarovania bonsajov vniesli nové umelecké prístupy a techniky. Za panovania mongolskej dynastie Jüan (1271-1368) sa kládol dôraz skôr na umenie vojny ako na kultúru, preto boli aj bonsaje tej doby typické subtílnejšími rozmermi. Až dynastia Ming (1368-1644) vniesla do života opäť teplo a farby. Vznikli nové bonsajové štýly, písali sa o nich knihy, zobrazovali sa v maľbách a dôraz sa kládol najmä na ich vnútorný a filozofický význam.
  Ďalším nepriaznivým obdobím boli roky 2. svetovej vojny. V roku 1949 sa o znovuzrodenie čínskej bonsajistiky vo veľkej miere zaslúžil slávny spisovateľ a bonsajový majster Zhou Shou Juan, ktorý pracoval intenzívne celé roky, aby sa bonsaje v rodnom Su-čou zaskveli opäť v plnej kráse.

bonsaj

bonsaj

bonsaj

Klasické čínske bonsaje reprezentované sučouskou školou sa tvarujú i posudzujú z troch hľadísk:

1. SCÉNA
   Staré mŕtve drevá, mladý svieži bambus, jemná zeleň trávy a farba kvetov vyvolávajú v pozorovateľovi pocit vibrácie života a obraz krajinnej scenérie.

2. MYŠLIENKA A VÝZNAM
    Dobrý bonsaj vyvoláva v mysli človeka imagináciu a tá kreativitu. A tak na základe krásy sa tvorí hlbšie estetické cítenie.

3. OBRAZ A TVAR
  Forma a štruktúra je u každého bonsaja absolútne originálna. Musí byť živá, jednoduchá a úplná zachovávajúca harmóniu, rytmus, vyváženosť proporcií a rovnováhu.

Podľa typu použitého materiálu rozdeľujú sa klasické sučouské bonsaje na tri typy:

1. BONSAJE ZO STARÝCH STROMOV
  Tento moderný umelecký štýl absorboval metódy vyvinuté v histórii starej bonsajistiky. V divokej prírode, na brehoch riek majstri vyhľadávajú niekoľko storočí staré, rozoklané a časom poznačené stromy, ktoré pri ohľaduplnom pestovaní opäť zmocnejú, pevne sa zakorenia a zalistia. Ak sa takéto dramatické stromy zasadia do starých historických misiek a umiestnia na drevený stolík, zavanie z nich dych klasickej elegancie starých čias.

2. KRAJINNÉ BONSAJE
  Využívajú mnoho rôznych kameňov na vytvorenie horských scenérií, v ktorých stromčeky znázorňujú lesné porasty a drobné machy trávnaté stráne. Vychádzajú z princípov čínskej krajinomaľby, pridajúc obrazom tretí rozmer.

3. CHRYZANTÉMOVÉ BONSAJE
  Predstavujú najmladší typ sučouskej bonsajistiky. Vyvinuli a definovali sa len nedávno v roku 1990. Využíva sa pri nich pestovanie kvitnúcich rastlín s dôrazom na ich vnútorný charakter i vonkajší vzhľad a vyzdvihuje sa hodnota jediného kvetu s vysokou emotívnou hodnotou a hlbokým umeleckým významom.
  Bonsaje v Su-čou sú typické ľahkosťou svojich foriem. Pripomínajú krásnu dievčinu ladných tvarov tancujúcu pre potechu divákov. Na rozdiel od bonsajov typických pre neďaleké Jang-čou, ktoré sú hutné, kompaktné a okrúhle.

Unikátne okná

bonsai

bonsaj

bonsaj

 

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 6

bonsajbonsaj

Prihlásenie