Späť

BONSAJOVÁ ŠKOLA II. - Mandaly života

Počet zobrazení: 3656

Mandala, symetrický pravidelný kruhový tvar s pevným stredom, sa považuje za pozitívny energetický tvarový žiarič a u mnohých starých kultúr symbolizovala život, silu, nekonečnosť, životodarné slnko, ľudskú dušu a posvätnosť bytia.

BONSAJOVÁ ŠKOLA II. - Mandaly života

SYMETRIA V PRÍRODE
   V minulej bonsajovej škole sme si predostreli základy asymetrie v bonsajovej tvorbe, princípy sugestívneho a v každom kroku využiteľného zlatého rezu. Východné národy a najmä Japonci považovali asymetriu za jednu zo základných vlastností prírody, vyjadrujúcu jej dynamiku a neustálu všadeprítomnú zmenu. Symetriu chápali ako výsledok myslenia a konštruktívnej činnosti človeka. Symetrii sa klasickí bonsajoví majstri zdanlivo vyhýbali, pretože symetria symbolizovala veci dokončené, statické, ucelené, nemenné a v istom zmysle i mŕtve. Preto sa bonsaje nesadili do stredu misky, nemali hlavné vetvy rovnako dlhé, aby nekončili na jednej línii a nevytvárali rovnoramenný trojuholník, a ani sa nevytvárali párne zoskupenia drevín.

   Napriek tomu existuje jeden princíp symetrie, ktorý je nutné dodržať, ak má byť nami vytvorený bonsaj krásny, zdravý a prirodzený. Nevidieť ho pri pohľade na strom spredu a ani z inej strany.
Očiam diváka zostáva skrytý. Je však nevyhnutné poznať ho, pretože vyplýva zo samotnej fyziológie stromu, zo stavby koruny najvhodnejšej pre život.

Mandaly života
Japonskí záhradníci čistili zaiatkom februára borovice pri najslávnejšom kláštore Kyota v kláštore Kiomizu...

V KORUNE STROMU
   Nazrime do vnútra starých borovíc. Zvonku sa nám javia ako krásne zelené stromy s hustým ihličím, pod nimi však pravidelne leží koberec popadaného suchého ihličia. A vnútro koruny je prázdne, križované len hrubými vetvami a osychajúcimi tenkými konárikmi so zbytkami hnedého ihličia. Japonci borovice pestované v parkoch a v záhradách pravidelne pred príchodom jari najčastejšie začiatkom februára čistia a na vysokých rebríkoch z nich oberajú všetko staré a suché ihličie. Prečo? Aby boli borovice čisté, v starom vlhnúcom ihličí sa nedržali škodcovia, aby dojem z nich bol dokonalý... Je potrebné, aby mladé ihlice mali čo najviac priestoru, ale hlavne svetla pre svoj zdravý rozvoj. Áno, práve svetlo je hlavným faktorom, podmieňujúcim vznik prirodzených mandál v prírode. Jemu vďačia stromy nielen za svoj život, ale aj za krásne tvary.

mandaly života
Pravidelnosť a bohatosť korún borovíc, vytvarovaných rukami majstra Kimuru.

Mandaly života
Masahiko Kimura pedantne ukladá mladé zväzočky ihličia vedľa seba a tvorí tak bohaté kompaktné koruny bonsajov.
mandaly života
Pohľad zospodu do dôkladne uloženej koruny. Všetky ihličky majú dostatok svetla.

HRA FARIEB A SVETLA
   Ihličie, tak ako zelené časti listov obsahuje vysoko efektívne listové farbivo chlorofyl. V červených a žltých listoch exotických alebo vyšľachtených drevín dominujú karotény a xantofyly, menej hodnotné červené a žlté listové farbivá, ktoré nedokážu tak efektívne využiť energiu svetla a premeniť ju na organické látky ako chlorofyl. Preto potrebujú napríklad aj červené japonské javory záplavu slnečných lúčov, aby zostali krvavo červené a žiarivé. Napriek tomu začiatkom leta si rastúce listy začínajú tieniť navzájom, do vnútra koruny sa dostáva stále menej a menej svetla, a preto vnútorné listy začínajú produkovať výkonnejší chlorofyl, aby bola fotosyntéza dostatočná, a ozelenejú. A aj niekoľko pochmúrnych dní či tienisté miesto zmení krikľavú červeň listov japonských javorov na špinavozelenú farbu. Táto zmena je už nezvratná, zelené listy znovu očervenejú až na jeseň krátko pred ich opadnutím, keď sa chlorofyl prirodzene začína rozkladať a odkrýva červené farbivá. Ak chceme mať v priebehu roka opäť červený strom, museli by sme zelené lístky ostrihať (nie obtrhať). Novorastúce lístky budú opäť krikľavo červené. Na zmene sfarbenia lístia červených japonských javorov jasne vidieť, ako citlivo stromy reagujú na svetelné pomery. A nie je to len otázka sfarbenia listov, ale najmä stavby celej koruny.

mandaly života

MŔTVY A PREDSA ŽIVÝ
   Nová listová masa sa tvorí najmä na vonkajšej ploche koruny stromu. Najmä u hustých ihličnatých stromov je vnútro tmavé, temer prázdne a mŕtve. Bez blahodárnych účinkov slnečných lúčov sa dostávajú do „ríše tmy, zabudnutia" , jednoducho nemajú dôvod existovať a usychajú. Život naplno pulzuje iba po obvode koruny stromu.

Mandaly života
Pohľad zhora na drôtovanie a ukladanie vetvičiek stromu uznávaného japonského majstra.

POHĽAD ZHORA
   Marco Invernizi, mladý a veľmi ambiciózny taliansky bonsajista, patrí k novej generácii tvorcov bonsajov. Často sa píše a hovorí nielen o jeho talente, ale aj o jeho viacročnom tvrdom štúdiu u jedného z najlepších japonských majstrov súčasnej doby Masahiko Kimuru. Spomínam si na jeho vystúpenie v holandskom Utrechte. Na jednej z početných výstav tvaroval borievku čínsku (Juniperus chinensis), zaujímavú drevinu vysokú asi jeden meter, peknú už pred tvarovaním. Marco pracoval veľmi systematicky a výsledok bol skutočne zaujímavý. Zaujali ma dva momenty. Prvý bol ten, že v hornej časti koruny nechal vytŕčať mladú rozvetvenú vetvičku, ktorá v danom momente určite nepôsobila esteticky a rušila celkovú uhladenosť jeho diela. Okamžitý efekt majster podriadil fyziológii stromu, pretože tvarovanie drôtom by mladé výhonky s veľkou pravdepodobnosťou poškodilo, a preto ich nechal spevnieť a až v ďalšom roku dotvarovať. Keby ich vytvaroval hneď, určite by drevina pôsobila pre oko diváka viac „majstrovským" dojmom, ale pravdepodobnosť toho, že by to mladé výhonky prežili, bola mizivá. Tvorca dal prednosť životu pred okamžitým efektom, aj keď to zjavne všetci diváci neocenili. Druhým divácky zaujímavým momentom bolo to, keď bonsaj aj s črepníkom naklonil k divákom, aby videli bonsaj celkom zvrchu tak, ako sa na bonsaj normálne nikto nedíva.. Odhalil tak „mandalu" stromu. Bonsaj bol naozaj krásne rovnomerne vytvarovaný do všetkých smerov. Jednotlivé vetvičky boli uložené tak, aby si navzájom neclonili, nekrížili sa a nezavadzali si v raste. Klasická japonská škola.

Mandaly života
   Stromy rozmiestnením svojich konárov vytvárajú prirodzené symetrické mandaly. Pri pohľade zhora vidíme u zdravého stromu, ako všetky konáre smerujú zo stredu čo najrovnomernejšie na všetky strany. U mnohých rastlín je táto tendencia ešte zreteľnejšia. Dokážu tak vynikajúco zachytiť slnečné žiarenie i vodu zo zrážok.
   Na tejto borovici vystavenej Antonínom Ondrášom na výstave Bonsai Slovakia 2004 v Nitre sú vetvičky rozostavené naozaj veľmi pekne a strom pôsobí harmonicky.

Mandaly života

   Aj tento dominantný a veľmi robustný smrekovec opadavý odfotografovaný na Noelanders Trophy v Belgicku je vytvarovaný podľa japonskej školy. Bonsaj je dielom Václava Nováka.

TVAROVANIE BONSAJOV
   Pri tvarovaní bonsajov musíme mať stále na pamäti fyziologické potreby a prirodzené vlastnosti rastu stromu. U začiatočníkov sa často vyskytuje základná chyba, že sa dívajú na strom iba spredu a tomuto pohľadu podriadia tvar stromu. Pri dynamických bonsajoch v štýle vetrom bičovaného stromu často bez zaváhania umiestňujú všetky vetvičky prísne nad seba. Takto by však ani strom vystavený prudkým jednosmerným vetrom v prírode nikdy nerástol. Otázka dobrej fotosyntézy je pre strom otázkou života. Preto nevyhnutnosť prirodzenosti a dostatku svetla, dopadajúceho na čo najväčšiu listovú plochu, máme v bonsajovej tvorbe stále na zreteli. Pri tvarovaní bonsajov vlastne vytvárame prírodné mandaly. Správne uloženie vetvičiek pri pohľade zhora neustále kontrolujeme. Veď i v prírode často vidíme, že medzery v korune, ktoré vznikli nepriazňou poveternostných pomerov, si strom rýchlo zapĺňa novými konármi.

Mandaly života
Mandaly života
    Náčrt mandaly života a špirály rastu u bonsajov pri pohľade zhora. Spracované podľa japonskej školy. Čiernou sú vyznačené hlavné vetvy stromu číslované podľa rastu.

MANDALA ŽIVOTA A ŠPIRÁLA RASTU
   John Naka vo svojom diele vysvetľujúcom základné postupy a techniky klasickej japonskej školy tvarovania bonsajov vytvoril nákres rozmiestnenia hlavných konárov stromu, pripomínajúci ciferník hodín. Zachytil v ňom optimálne rozmiestnenie hlavných konárov stromu a ich dĺžok. Je z neho vidno, že smerom nahor sa konáre zahusťujú podľa princípu zlatého rezu a rovnako sa aj skracujú, takže vytvárajú špirálu najsilnejšie rastúcich častí, špirálu života. Pri pohľade zhora vidíme, že prvá vetvička je najdlhšia a každá ďalšia sa smerom k vrcholu skracuje. Vytvára sa špirála, ktorá môže byť tak pravotočivá ako aj ľavotočivá, podľa toho, na ktorej strane je umiestnená prvá hlavná vetva stromu. Pri tvarovaní sa snažíme o uloženie vetiev rovnomerne okolo celého kmeňa tak, aby sme vyplnili celý priestor a nevytvorili plochý, akoby dvojrozmerný strom.

Mandaly života
Pravidelné husté rozloženie konárikov listnáčov rovnomerne na všetky strany...

   Tak dosiahneme i dostatočnú hĺbku pohľadu, ktorú naznačuje rozmiestnenie jednotlivých vetvičiek na strome a vytvoríme tak pri pohľade zhora krásnu prírodnú priestorovú mandalu stromu, ktorá už samotným svojím tvarom dáva bonsaju dostatok vitality a sily, ktorú sám strom potom žiari do priestoru, a stáva sa tak nositeľom koncentrovanej energie. I vďaka tomu si získavali bonsaje takú veľkú a dlhotrvajúcu obľubu u vzdelancov, mandalymysliteľov, umelcov a bojovníkov Východu.

   Naše krátke teoretické rozprávanie o symetrii a mandalách rovnako, ako o asymetrii a zlatom reze v minulom čísle magazínu Bonsaj a čaj predostiera dva hlavné princípy, ktoré považujeme za základné pri tvorbe a tvarovaní bonsajov, hoci sa v literatúre veľmi často nespomínajú. Nabudúce sa dotkneme viac praxe a tieto základné mometny sa pokúsime vysvetliť na jednoduhých príkladoch.

RNDr. Alena Ondejčíková,
RNDr. Vladimír Ondejčík
Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra

BONSAJOVÁ ŠKOLA II. Mandaly života
článok z magazínu - Bonsaj a čaj č. 2/2004

mandalymandaly


NITRIANSKA BONSAJOVÁ ŠKOLA
škola

O tibetskkej mandale si môžete prečítať tu:

mandala

Prihlásenie