Späť

BONSAJOVÁ ŠKOLA III. - Porozumieť stromu

Počet zobrazení: 2850

Bonsaje sú krásne. A všetky, nech sú akékoľvek, majú v sebe niečo, čo priam magicky dokáže pritiahnuť človeka. Možno je to práve tá symbióza medzi človekom a stromom, ich dlhé spolužitie.

BONSAJOVÁ ŠKOLA  III. - Porozumieť stromu

BONSAJOVÁ ŠKOLA III. Mandaly života
článok z magazínu
Bonsaj a čaj č. 3/2004

Text a foto:
RNDr. Vladimír Ondejčík,
RNDr. Alena Ondejčíková
Bonsai Sovakia, Nitra

Existujú však estetické pravidlá, ktoré vypracovala predovšetkým klasická japonská škola. Japonci sú povestní svojím citom pre detail a možno i vďaka tomu, že ich estetické pravidlá sú vypracované s matematickou presnosťou, dokážu bonsaje tvarované a pestované podľa nich zasiahnuť dušu človeka veľmi hlboko.

BONSAJOVÁ ŠKOLA


Číňania sú vo svojom chápaní krásy oveľa voľnejší. Je to dané veľkosťou a mnohotvárnosťou ich krajiny, histórie i kultúry. Čínske umelecké diela najmä za vlády posledných dynastií boli zväčša veľmi ozdobné, farebné a pestré. Čína je domovinou mnohých objavov a vynálezov. Čínsky duch bol odpradávna veľmi tvorivý. Japonská spoločnosť bola zviazaná prísnymi pravidlami etikety, správania i filozofie tak, ako ľudí zväzovali tesné brehy ich malých vulkanických ostrovov, ktoré obývali. Japonci samotní toho v priebehu svojej histórie vymysleli v podstate iba málo. O to viac sa nechali inšpirovať neďalekou kontinentálnou Čínou. Prebrali jej zvyky, náboženstvá, filozofie, umelecké smery, ale i pitie čaju i čajový obrad, výrobu keramiky a pestovanie bonsajov. Na všetky tieto importované skúsenosti mali však svojský pohľad a všetky činnosti, umenie i remeslá, hoci ich sami nevymysleli, dotiahli do úplnej dokonalosti a ponúkli svetu. Tak to bolo i s bonsajmi.
Čínske bonsaje sa oku Európana zdajú trochu šišaté a neupravené. Naopak, japonská striedmosť a detailná presnosť fascinuje. Vychádza to zo samého chápania podstaty bonsajov.

http://bonsai.flox.sk/bonsajova-skola

Číňania vytvárali obraz reality, Japonci ideál krásy.

Číňania vytvárali bonsaje také, aby sa podobali stromom v prírode. Vychádzali z reality a chceli sa jej priblížiť. Na rozdiel od nich, Japonci vytvárali ideál krásy. Bonsaje tvarovali do takých foriem, aké by mal strom v prírode za ideálnych podmienok, ktoré však zrejme nikdy nenastanú. Avšak práve tieto ideálne formy a prístupy klasickej japonskej bonsajovej školy, sú pre svetovú bonsajistiku základom a boli všeobecne prijaté.
Pozrime sa teda, ako by vyzeral ideálny strom za ideálnych podmienok. A dostávame sa opäť k matematike. V minulých číslach magazínu sme hovorili o teoretických princípoch zlatého rezu a mandaly života. Tieto dva princípy by mal každý bonsajista dostať do krvi a aj keď nie s pravítkom v ruke, ale s dobrým okom a s fortieľom tvarovať svoje bonsaje.

BONSAJOVÁ ŠKOLA

Majster je ten, kto pozná pravidlá a potom, keď si ich všetky dokonale osvojí, ich pokojne poruší.

Táto stará skúsenosť, má v sebe veľa pravdy. Je rozdiel tvoriť iba intuitívne a rozdiel je tvoriť vtedy, keď má človek i patričné vzdelanie. I v prvom prípade samozrejme môžu vzniknúť hodnotné a zaujímavé umelecké diela, najmä ak je autor veľmi vnímavý, ale pravdepodobnosť je menšia. Veď skúsme nakresliť jednoduchý obrázok len tak, sami od seba, alebo hoci aj po jednom jedinom dni vysvetľovania techniky, perspektívy a základných pravidiel maľby. To platí i v bonsajovom umení.

 BONSAJOVÁ ŠKOLA

1. ZNAK KRÁSY: NEBARI
Na bonsaji je najdôležitejšou časťou rozšírená koreňová báza stromu nazývaná NEBARI . Japonci, kým nevypestujú úctyhodné nebari, v zásade strom ani netvarujú. Korene z nebari by sa mali rozbiehať rovnomerne na všetky strany podľa princípu kruhovej mandaly. Za chybu sa považuje, ak kmeň končí v substráte ako kôl, alebo sa dokonca v najspodnejšej časti zužuje.

2. ZNAK KRÁSY: KMEŇ
Kmeň bonsajov by sa mal smerom oddola nahor plynulo zužovať. Priemer bázy kmeňa stromu v ideálnom prípade by mal byť 1/6 z jeho výšky. A zároveň by sa mal rovnať hĺbke bonsajovej misky. Dôležité je, aby sa kmeň jemne vlnil. Hovoríme tomu, že má mať pekný pohyb. Vlastne i všetky vetvy stromu by mali byť v pohybe. Rovné, rýchlo narastené úseky rušia pôvab stromu.

Text a foto: RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alena Ondejčíková Bonsai Sovakia, Nitra

3. ZNAK KRÁSY: HLAVNÝ KONÁR
Uloženie hlavných vetiev stromu je zákonité a pre celkový dojem veľmi dôležité. Hoci vždy vychádzame z reality a konkrétnych daností stromu, je dobré najprv poznať pravidlá.
Prvý hlavný konár (IČI-NO-EDA) je pre bonsaj najdôležitejší. Vždy by mal smerovať mierne dopredu, či už bude na pravej alebo na ľavej strane od kmeňa. Ako ruky, keď roztvoríme svoju náruč. Nikdy nesmie trčať priamo dopredu, aby divák nemal pocit útoku. .Prvý konár je tým najhrubším, najdlhším a najnižšie vyrastajúcim konárom stromu. To je dôležité. Ideálne by mal vyrastať zhruba v zlatom reze kmeňa a vzhľadom ku kmeňu by mal byť aj taký dlhý.

4. ZNAK KRÁSY: DRUHÝ A ZADNÝ KONÁR
Druhý konár (NI-NO-EDA) je akoby druhou rukou roztvoreného náručia. Je však od prvého kratší, opäť najideálnejšie v pomere zlatého rezu, o trochu tenší a rastie vyššie (ideálne v bode zlatého rezu vzdialenosti medzi prvým konárom a vrcholom stromu.
Medzi nimi vyrastá zadný konár (UŠIRO-EDA). Smeruje dozadu tak, aby bol oku pozorovateľa viditeľný, to znamená, že nikdy nesmeruje priamo dozadu, ale mierne vpravo, alebo vľavo, to závisí od polohy hlavnej vetvy. Tvorí hĺbku bonsaja.
Správny výber, smerovanie a uloženie týchto troch konárov sú pre bonsaj rozhodujúce. Ďalšie vetvičky pokračujú po špirále smerom nahor. Vždy dbáme na to, aby nič, teda ani konár, a vôbec už nie mŕtve drevo, nesmerovalo priamo dopredu proti divákovi a ani nie priamo dozadu. Pri takto uložených konároch príjemne sa odkrýva línia kmeňa temer v celej svojej dĺžke.

5. ZNAK KRÁSY: PREDNÁ LÍNIA
Pohľad spredu: Konáre sú uložené od najdlhšieho, najhrubšieho a najnižšieho po najvyšší najtenší a najkratší. To znamená, že najspodnejší, teda hladný konár nemôže byť tenší ako niektorý nad ním. Takáto chyba by rušila celkový dojem. Rovnako dva konáre, najmä prvý a druhý nesmú končiť v jednej výške a podľa možnosti ani vyrastať z jedného miesta na kmeni. Takáto protistojnosť konárov deformuje hrúbku kmeňa. To by pôsobilo staticky, pripúšťa sa to však ako medzistupeň pri pestovaní bonsaja.

6. ZNAK KRÁSY: MANDALA ŽIVOTA
Dôležité je vnímať strom priestorovo a preto aj pohľad zhora musí byť úhľadný. Konáre sa rozprestierajú na všetky strany rovnomerne podľa princípu mandaly života, v korune nie sú väčšie diery a žiadne dva konáre nie sú presne nad sebou, ale sa posúvajú v špirále od najdlhšieho po najkratší rovnomerne na všetky strany.

bonsai

7. ZNAK KRÁSY: PROPORCIE STROMU
Bonsaje by mali mať prirodzené proporcie. Napríklad rozpätie 1. a 2. vetvy by malo byť polovicou výšky stromu a ideálny pomer šírky misky ku výške stromu je približne 2 : 3.

8. ZNAK KRÁSY: SKLON A SMER KONÁROV
Konáre na celom strome by mali mať rovnaký sklon, ideálne 45˚, čo vytvára dojem vysokého veku. Rôzne sklony konárov pôsobia rušivo.
Konáre by mali v jemnej vlne smerovať od kmeňa k obvodu koruny. Aj keď často pre dosiahnutie želaného efektu bývajú dramaticky pokrútené, platí to pre ich konečný tvar. Nikdy by nemali rásť späť do koruny oproti kmeňu a ani by sa nemali navzájom krížiť. Vyvoláva to nepokoj.

Zložité? Nie, v praxi, nie. Takáto schéma neplatí iba u prísne vzpriameného smreku, ale v rôznych variantoch platí pre všetky bonsajové štýly.

BONSAJOVÁ ŠKOLA

Text a foto:
RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alena Ondejčíková
Bonsai Sovakia, Nitra

ZÁŽITKOVÁ BONSAJOVÁ ŠKOLA - NITRA

 

Prihlásenie