Späť

Cesta do Japonska - putovanie prvé KOKUFU-TEN

Kto z milovníkov bonsajov netúži navštíviť Japonsko... Je naozaj tak svojrázne, ojedinelé, presvedčivé, burcujúce a inšpirujúce? Krajina klasických japonských záhrad, prastarých bonsajov, čajového obradu, jemných umení, precíznej techniky, zenu, nezlomných samurajov, prítulných gejší, a miliónov bezmenných sporiadaných tmavovlasých ľudí v čiernych oblekoch disciplinovane sa prevážajúcich sem a zase tam slávnymi rýchlovlakmi, vlakmi, vláčikmi, metrami a autobusmi, aby si splnili svoje povinnosti, ako káže tradícia a zmysel pre usporiadanosť.

 

 

Ako krídla veľkej vážky
chveli sa naše očakávania
tam vysoko
v povetrí
nad zelenými ostrovmi
zasvätenými
vychádzajúcemu slnku ...

Krajina snov - 1. Cesta do Japonska

Navštívili sme už viaceré krajiny východnej Ázie. Čudovali sme sa všadeprítomnému spevu cikád v bambusových porastoch lemujúcich bonsajové záhrady v Číne a na Taiwane, Obdivovali sme klasické čínske záhrady, múzeum suiseki i legendárne keramické manufaktúry v meste Yixing. Pod pagodou Long Hua sme sa zaľúbili do cvičenia Tchaj ťi a na budhistické stupy a pestrofarebnú džungľu Sri Lanky sme sa dívali očami Marca Pola, ktorý o tomto ostrove vyhlásil, že je najkrajší na svete. Prechádzali sme sa čajovými plantážami, nad ktorými sa prevaľovali malebné oblaky prichádzajúceho monzúnu a vzduch bol sýty vôňou čaju. V Indii sme sa zmorení vyše štyridsať stupňovými horúčavami tmolili hlučnými bazármi a hladili nehrdzavejúci železný stĺp z počiatku vekov i belostné steny Taj Mahalu. Nepál, krajina pod Himalájami, nás doslova opil dokonalosťou svojich čajov i láskavými pohľadmi ľudí, ktorí sú doma uprostred starých drevených námestí ochraňovaných rôznymi vyrezávanými božstvami, ktoré Nepálci každé ráno kŕmia ryžou a cez deň na ne sadajú roje múch.
A teraz sme mierili do Japonska. Aká teda vlastne bola krajina bonsajových snov?

Kokufu-ten kedysi
Cieľom i vyvrcholením našej cesty bola návšteva najväčšej a najslávnejšej výstavy bonsajov Kokufu-ten v hlavnom meste Japonska, v betónovom Tokyu. Začnime teda sériu našich putovaní po Japonsku práve tu.
Kokufu-ten patrí medzi tradičné japonské výstavy bonsajov s bohatou a dlhou históriou, veď tento rok sa konal už 77. ročník. Norio Kobayashi, známa osobnosť japonskej bonsajistiky z počiatku 20. storočia, v roku 1934 inicioval založenie Kokufu Bonsai Society - organizátora prvého ročníka výstavy Kokufu-ten, ktorá na tú dobu netradičným spôsobom dala vyniknúť kráse najdokonalejších bonsajov Japonska. Výstava mala veľký úspech a odhliadnuc od prestávky spôsobenej 2. svetovou vojnou nepretržite láka milovníkov bonsajov do svojho magického sveta. Kokufu Bonsai Society sa v roku 1965 pretavila do dnešnej Nippon Bonsai Association, ktorá zjednocuje bonsajistov Japonska i mnohých ďalších krajín sveta. A samozrejme, už tradične, každý rok vo februári organizuje a sponzoruje najprestížnejšiu výstavu bonsajov v Japonsku a vlastne i na celom svete.
Výraz Kokufu-ten je ťažko preložiť do našej reči. Je to „to, čo vystihuje a prezentuje atmosféru a ducha krajiny". Prísne uplatňovanie estetických princípov, hlboké znalosti fyziológie stromov i vycibrené techniky tvorby bonsajov dávajú zrod mnohým prekrásnym až divotvorným dielam, ktoré japonskí majstri dlho a prísne vyberajú spomedzi mnohých nádherných stromov, aby ich ukázali svetu na svojej najslávnejšej výstave Kokufu-ten. Tým najkrajším stromom sa udeľujú i prestížne ceny. Ak však porota zložená zo zaslúžilých bonsajistov posúdi, že žiadny strom nespĺňa mimoriadne prísne kritériá, cenu jednoducho neudelí.
Celosvetovú popularitu výstava získala i pravidelným publikovaním všetkých vystavených stromov v krásnych a kvalitných knihách vychádzajúcich každý rok po ukončení výstavy. Knihy zachytávajú to najlepšie z japonskej bonsajistiky vo vývoji desaťročí a sú obľúbeným prezentom, ktorým japonskí bonsajisti obdarúvajú svojich priateľov z iných krajín. I my sme si veľmi vážili knižky z prvých ročníkov výstavy, ktoré nám vo svojej záhrade venoval staručký majster Saburo Kato.

Kokufu-ten dnes
A ako to bolo na Kokufu-ten tento rok? Už hodinu pred jej slávnostným otvorením sme čakali pred zavretou bránou tokijského Metropolitan Art Museum a nič, ani žiadne plagátiky nenasvedčovali tomu, že by sa vo vnútri čosi dialo. Willi Benz, ktorý so svojou manželkou Gudrun tu trpezlivo čakal s nami, lakonicky poznamenal: „Odomknú bránu a bude slávnostne otvorené." A mal pravdu. Dav, ktorý sa zrazu sformoval z postávajúcich hlúčikov bonsajistov, nás vtlačil dolu schodmi do priestorov legendárnej výstavy. Prví návštevníci boli obdarovaní kalendárikmi. Preto sa mnohí tak snažili dostať dnu čo najskôr.
Výstavou nás previedol jeden z jej organizátorov i porotcov majster Hideo Suzuki. Bolo nesporne zaujímavé počúvať jeho komentár k jednotlivým stromom, ale cítili sme potrebu pozrieť si všetky bonsaje ešte raz mimo tlačiaci sa dav, aby sme na každý bonsai mali dostatok priestoru a času. Najkrajšie bonsaje Japonska boli naozaj fascinujúce. Mohli by sme napísať dlhý rad superlatívov, aby sme vyjadrili svoj dojem z nich.
Zaujalo nás, že bonsaje boli označené len botanickým menom stromu. Celkom chýbal údaj o ich pestovateľovi či tvorcovi, ktorý je pre Japoncov, na rozdiel od nás, málo významný. Na Kokufu-ten sa hodnotí iba kvalita a krása stromov, nie prestíž či skúsenosť človeka, ktorý ich pestuje a tvaruje.
Na 77. ročníku výstavy sa prezentovalo spolu vyše 300 bonsajov. Presne 257 bonsajov a 10 tradičných kompozícií miniatúrnych bonsajov aranžovaných na vysokých členitých podstavcoch. Miniatúrne bonsaje sa nachádzali v zvláštnej miestnosti a pre ich prezentáciu na podstavcoch platili zvláštne pravidlá. Každá kompozícia sa obsahovala 7 objektov – bonsajov, prípadne i bylinnej doplnkovej rastliny kusamono. Bonsaje boli logicky usporiadané podľa pravidiel japonskej estetiky. V rámci kompozície musel byť každý bonsai iný – druhovo i štýlovo.
Najväčší obdiv návštevníkov vyvolávali najmä najväčšie bonsaje umiestnené v centrálnej hale výstavy. Samozrejmosťou bolo, že každý bonsai mal nádhernú misku, drevený stolík a doplnkovú rastlinu kusamono, ktorá dotvárala celkový dojem. Zostávali sme nemo stáť najmä pred rozkvitajúcimi sakurami, ktorých mladučké nežné kvietky dramaticky kontrastovali so stáročiami rozpraskanou drsnou kôrou stromu. Vďaka tomu, že vonku v noci ešte mrzlo, listnaté stromy bez závoja listov odhaľovali svoju dokonalú štruktúru vychádzajúcu zo širokého koreňového nábehu nebari, ktorý je u všetkých japonských bonsajov samozrejmosťou. Ak vás zaujíma, aké druhy bonsajov sa tu najviac vystavovali, spomeňme aspoň niektoré: Juniperus chinensis var. Sargentii, Pinus parviflora, Pinus thunbergii, Prunus mume, Acer palmatum var. Matsumurae, Chaenomeles japonica, ale aj Leptospermum scoparium, Fortunella hindsii, Osteomeles subrotunda, Magnolia liliflora, Pseudocydonia sinensis či Trachelospermum asiaticum.
Prestížne ceny Kokufu-Prize 2003 získali: dokonalý javor Acer palmatum var. Matsumurae, zaujímavá dvojica Trachelospermum asiaticum a Acer burgerianum, zasnený jarný strom Prunus mume a klasicky nádherná borovica Pinus thunbergii.

Green Club
Výstavné exponáty umiestnené v budove Metropolitan Art Museum, boli reprezentatívnou a veľmi vážnou časťou výstavy Kokufu-ten. Na druhom konci Ueno parku, kam sme sa museli previezť malým autobusom, ktorý tu pre bonsajistov premával sem a tam, hneď vedľa priestorov Nippon Bonsai Association, v príjemnom prostredí priateľského Green Clubu to bonsajistami len tak vrelo. Tu mali svoje predajné police, stánky a stoly mnohí japonskí bonsajisti, ktorí za znateľne vyššie ceny, ako je v Japonsku bežne zvykom, ponúkali svoje bonsaje, misky, náradie či suiseki zvedavým návštevníkom. Vlastnú prezentačnú výstavu si tu dovolili zaplatiť len dnes veľmi populárny, prosperujúci a príjemný Kunio Kobayashi a slávne Takagi Bonsai Museum sídliace na niekoľkých poschodiach výškovej budovy v centre Tokya. I v Green Clube sa dali vidieť nádherné bonsaje a dokonca mohli byť i vaše, stačilo výrazne zjednať cenu. S tým sa aj v Japonsku samozrejme počíta.

Páčilo sa nám:

  • Nádherné, naozaj dokonalé japonské bonsaje.
  • Stretnutia so skvelými japonskými bonsajovými majstrami.

Páčilo sa nám menej:

  • Prísny zákaz fotografovať na výstave.
  • Chladná atmosféra výstavy ( bez hudby, bez programu, strážená mužmi v uniformách ...)
  • Výstavná a predajná časť Kokufu-ten lokalizované na opačných koncoch rozľahlého Ueno parku.
  • Na výstavu exponátov z francúzskeho Versailes, ktorá bola hneď vedľa, stáli ľudia celé hodiny v šesťstupe, kým sa dostali dnu a na Kokufu-ten bol nával iba pri otvorení.

Každopádne vám zo srdca návštevu tejto najslávnejšej a najväčšej japonskej výstavy bonsajov zo srdca odporúčame, rovnako ako potulky po bonsajových záhradách v mestečku Omiya-koen či po klasických záhradách a chrámoch cisárskeho Kyota, kam vás radi zavedieme zasa nabudúce.

Text a foto: Alena a Vladimír Ondejčíkoví
Bonsai Slovakia, Nitra
a Nitrianska bonsajová škola

Prihlásenie