Kunio Kobayashi a jeho PALÁC BONSAJOV

Pridal: Počet zobrazení: 407

V pokojnej štvrti na východnom okraji Tokya realizoval Kunio Kobayashi svoj veľký sen a vybudoval tu fascinujúci Palác bonsajov-unikátne dielo klasickej japonskej architektúry a špičkovej bonsajistiky.

SKVOST ARCHITEKTÚRY
Kunio Kobayashi je nielen jedným z najlepších a najznámejších svetových bonsajových majstrov, ale svoju lásku k tradičnej japonskej kultúre a umeniu podložil i hlbokým štúdiom japonskej estetiky a umenia keidó, ktoré vytvára dokonalú harmóniu jednoduchosti a najmä určuje presné pravidlá a prvky tvorby a usporiadania výklenku tokonoma - jedinej ozdoby klasického japonského interiéru.

Palác bonsajov sme navštívili krátko po jeho čiastočnom sprístupnení pre verejnosť začiatkom februára 2003, zhodou okolností práve v deň, kedy Japonci slávia Nový rok. Kunio nás previedol miestnosťami tohto jedinečného komplexu, kvôli ktorému musel predať niekoľko vzácnych rodinných bonsajov nesmiernej ceny, čo mu pomohlo investovať temer bilión yenov (7,8 milióna dolárov) do nákupu vzácnych driev na realizáciu interiéru a zaplatiť precízne a absolútne dokonalé umelecké a remeselné stvárnenie paláca, premyslené a filozoficky podložené do najmenšieho detailu. S úctou sme počúvali jeho podrobný a nadšený výklad o filozofii keido, ktorá svojou dômyselnosťou a citom pre atmosféru dodávala tomuto architektonickému klenotu, ktorý budoval 15 rokov, nenapodobniteľné čaro.

PALÁC BONSAJOV

ŠUNKA-EN
Palác bonsajov Kunia Kobayashiho je komplex budov, uprostred ktorých sa nachádza zbierka starých bonsajov a stromy, ktoré sa evidentne intenzívne pretvárajú aj v súčasnosti. Bonsaje sa pestujú tu, na vonkajšom nádvorí, a do interiéru sa umiestňujú len pri návštevách a zvláštnych príležitostiach, akou bola i oslava Nového roka.

PALÁC BONSAJOV

Pre oko pozorného návštevníka sú veľmi zaujímavé najmä drobné zákutia záhrady, kde sa nachádzajú typické očistné nádoby na vodu, japonské kamenné lucerny, drobné rastlinky kusamono v malebných miskách alebo krásne kamene.

Bonsajová záhrada má pre nás Slovákov zvláštny názov Šunka-en a zahŕňa množstvo starých bonsajov s typickým majstrovským rukopisom a na počudovanie i veľa zaujímavých kúskov tanuki. Tanuki je zvláštna, málo používaná odnož klasickej bonsajistiky, kedy sa k bizardným starým drevám dokonalým spôsobom pripevnia a nechajú prirásť mladšie stromky tak, že vytvárajú jeden celok na nerozoznanie od naozajstných starých stromov. (Touto technikou sa budeme podrobne zaoberať v niektorom z ďalších čísiel magazínu.)PALÁC BONSAJOV

JARNÉ KVETY SAKÚR
Z drevín dominovali stálozelené druhy, najmä borovice a borievky, ktoré mali po zime ešte stále smutné hnedosivé sfarbenie. Zvláštny obdiv a ocenenie majú v Japonsku najmä kvitnúce bonsaje ovocných drevín, predovšetkým sakury.

Nevedeli sme sa vynadívať na ten zvláštny jav nového bytia, keď zo starého, zvráskaveného dreva pučali krehké, svieže kvietky jari. Aj Japonci milujú rozkvitanie sakúr a doprajú si veľa radosti ich častým pozorovaním.

JAPONSKÝ NOVÝ ROK
Sakury spolu s borovicami dominovali i v tradičných výklenkoch tokonoma v Paláci bonsajov počas vítania Nového roka. Japonci majú cit nielen pre krásu, ale aj hlboký zmysel pre vnútornú symboliku vecí a javov. Preto vo významných prelomových dňoch, k akým Nový rok nesporne patrí, si do interiéru vnášajú predovšetkým dreviny symbolizujúce vitalitu, prosperitu a dlhý život. K nim jednoznačne patrí predovšetkým borovica, rozkvitajúca sakura a rýchlorastúci a bystrý bambus.

PALÁC BONSAJOVPALÁC BONSAJOV

ZAKLIATA DUŠA STROMOV
V systéme miestností a chodieb Paláca bonsajov je vybudovaných 15 tradičných výklenkov tokonoma, postavených v rôznych štýloch podľa učenia keidó, ktorého je Kunio Kobayashi naozajstným znalcom. Celý palác je vybudovaný z dreva. Vlastne z niekoľkých druhov vzácnych driev. Správny výber dreva a jeho primerané opracovanie zohráva veľkú úlohu nielen pre prezentáciu bonsajov a suiseki, ale aj pre navodenie správnej atmosféry, vyvolávajúcej silné vnemy krásy a pozitívnych energií. Interiér paláca je v podstate zenovo jednoduchý a dôraz sa kladie najmä na priestor, kvalitné a drahé materiály, ich detailné a dokonalé opracovanie a úplnú absenciu prebytočných ozdobných alebo rušivých prvkov.

PALÁC BONSAJOV

Najdrahším drevom, aké bolo v paláci použité, boli obrovské platne z tisícročného stromu príbuzného kryptomérii, ktorý Kunio nazval yakusumi. Drevo z tohoto stromu sa už v stavebníctve nepoužíva, pretože strom patrí k japonským národným pokladom. Výnimku tvorí práve Palác bonsajov, v ktorom je strop jednej miestnosti obložený veľkými 6-metrovými doskami z tohoto dreva a na stene kuchyne je zachovaný prierez celého stromu, aby bola zachovaná jeho monumentálna veľkosť.

Do Paláca vstupujú hostia bosí rovnako ako do japonských chrámov. Podlahy v miestnostiach sú vyložené slamenými rohožami tatami a chodby pokryté drevom.

V každej miestnosti je iná tokonoma, navodzujúca určitú špecifickú náladu. Návštevník si môže jednoducho sadnúť na zem a dívať sa. Japonci sú majstrami náznaku, a preto i niekoľko jednoduchých prvkov vo vzájomnej výpovedi dokáže dojať človeka k slzám.

PALÁC BONSAJOV

PALÁC BONSAJOVUMENIE NÁZNAKU
Jednotlivé miestnosti v Paláci bonsajov sú krásne najmä dokonalou prázdnotou, v ktorej sa človek dobre cíti so svojimi myšlienkami a je mimoriadne vnímavý k jemným podnetom, ktoré mu prináša tokonoma.

Ako správne vytvoriť a naaranžovať výklenok tokonoma vysvetľuje filozofia keido. Na tokonome je niekoľko najvýraznejších prvkov, ktoré jej dávajú špecifický charakter. Dominantne pôsobí najmä drevený stĺp, oddeľujúci samotnú výstavnú časť od priestoru, v ktorom je umiestnená skrinka s doplnkami, podložkami, stolčekmi a soškami na ďalšie typy prezentácie. Výberu dreva na stĺp a jeho opracovaniu sa venuje zvláštna pozornosť. Stĺp môže mať zachovaný prírodný charakter, ako tomu bolo predovšetkým v hlavnej čajovni paláca, a vtedy s ním ladí i spodná hrada tokonomy, ktorá je len nahrubo opracovaná.

Ďalším typom je tokonoma s okrúhlym stĺpom (vľavo dole) a opracovanou horizontálnou hranou, na ktorú sa používajú drahšie typy dreva.

Najvyššia dokonalosť a precíznosť je stvárnená v luxusnej tokonome s hranatým, absolútne vyhladeným stĺpom, ktorému kontruje tmavá spodná hrada z dokonale lakovaného dreva, zachytená na titulnej fotografii článku.

PALÁC BONSAJOV

Podľa charakteru a vyhotovenia výklenku sa dolaďuje i výber bonsajov, drevených stolíkov pod ne, typ sošiek a kaligrafických zvitkov. Hoci sú pravidlá presne dané, celková kompozícia nepodlieha striktne predpisom, ale jej hlavným cieľom je navodiť požadovanú náladu priestoru, vhodnú k danej príležitosti či ročnému obdobiu. Často stačí iba málo, aby sa zmenila celková výpoveď. Ak napríklad do tokonomy k bonsaju položíme bronzový domček tempai, dostane aranžmán hĺbku a výraz krajinky. Ak tam namiesto neho položíme dve korytnačky, vytvoríme jarnú náladu, pretože práve na jar po prezimovaní vyliezajú korytnačky z vody. Dôraz sa opäť kladie na zladenie detailov do dokonalej harmónie.

PALÁC BONSAJOV

INŠPIRÁCIE A ČAJOVNE
Samostatnou kapitolou Paláca bonsajov Kunia Kobayashiho je komplex klasických čajovní. V paláci sa ich nachádza niekoľko a každá z nich má svoj špecifický charakter.

PALÁC BONSAJOV

Hlavná čajovňa je vybudovaná z drahých materiálov, hoci prírodné vyhotovenie tokonomy podčiarkuje striedmosť čajového obradu. Stĺp tokonomy je z kmeňa čajovníka Camelia sinensis. Na dlážke je vyhĺbené ohnisko s kovovou nádobou na ohrievanie vody na prípravu čaju Matča tradičným ceremoniálnym spôsobom. Práve tu sa vítal Nový rok klasickým japonským čajovým obradom.

Do všetkých čajovní a meditačných miestností sa vchádza nízkym vchodom, pri ktorom je potrebné skloniť hlavu, aby človek pocítil aspoň kúsok pokory a zanechal za sebou pýchu i silu ega. Ako sme prechádzali z jednej čajovne do druhej, vchody sa stále znižovali, čajové miestnosti sa zmenšovali a ich interiér sa zjednodušoval. Do poslednej z nich sa vchádzalo po kolenách. Malá čajovňa bola celkom prostá, bez drahých driev a výrazných dekoratívnych prvkov. Pôsobila veľmi intímne a jedinou jej ozdobou bol červenkastý kameň suiseki a zvitok zo 17. storočia s veľmi jednoducho načrtnutým červeným vychádzajúcim slnkom a kratučkou básňou haiku, ktorú napísal básnik Bašó. Prvý lúč slnka v prvom dni roka akoby ožaroval červenkastý kameň, ležiaci pod ním. A to bolo všetko. Inšpirácia i hlboké vyznanie životu.

PALÁC BONSAJOVPALÁC BONSAJOV

ŽIJÚCA LEGENDA
Majster Kunio Kobayashi vo svojom Paláci bonsajov sústredil to najlepšie z klasickej japonskej bonsajistiky a estetiky v tej najčírejšej forme. Jeho úsilie vybudovať úctyhodné múzeum – záhradu Šunka-en s Palácom bonsajov a so zbierkou temer 2000 unikátnych stromov, ktoré by zakonzervovalo a zároveň sprístupnilo verejnosti princípy japonskej estetiky bez vonkajších vplyvov iných kultúr, je naozaj obdivuhodné.

PALÁC BONSAJOV

Zvlášť dnes v dobe vyspelej techniky, keď záujem japonskej mládeže sa sústreďuje predovšetkým na mikročipy. Sústredil nesmierny finančný potenciál a pretvoril ho do jedinečného diela. Vďaka nemu i vďaka svojej zručnosti, vedomostiam a umeleckému citu sa stal žijúcou legendou svetovej bonsajistiky.

PALÁC BONSAJOVPALÁC BONSAJOV
PALÁC BONSAJOV

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 5

PALÁC BONSAJOVPALÁC BONSAJOVPALÁC BONSAJOV

Prihlásenie