Späť

Mystérium čínskeho múru

Veľmi sme sa tešili na návštevu čínskeho múru, pretože sa nám táto predstava zdala vždy romantická. Vybrali sme sa na zrejme najnavštevovanejšie miesto ležiace asi 80 km sever-ne od Pekingu k pevnosti v priesmyku Pa-ta-ling (Badaling). Už po ceste malým mikrobusom sa odkrývali prvé romantické pohľady na južné bočné vetvy múru, vlniace sa po zelených pahorkoch.

Mystérium čínskeho múru

Čínsky múr - Bonsai centrum Nitra

Mystérium čínskeho múru
článok z magazínu Bonsaj a čaj č. 6/2005

Autori článku

Čínsky múr - Bonsai centrum Nitra

Text a foto:
RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alena Ondejčíková
Bonsai centrum Nitra, Čajovňa dobrých ľudí, Nitra


POHĽAD Z NEBA
Keď náš Boeing 747 preletel ponad päťtisícovky pohoria Ťan-šan a veľkým oblúkom zamieril nad púšť Gobi, cez malé okienko sme sa dívali na roztrúsené úlomky Veľkého čínskeho múru, plaziace sa po pustých svahoch prašných hôr.
Bolo to pred pár rokmi pri našej prvej ceste do Číny. Aj celkom zhora pôsobil čínsky múr zvláštne vzrušujúcim dojmom a pripomínal zvlnený chrbát veľkého draka presne tak, ako sa to o ňom traduje.

Veľký čínsky múr Čchang čcheng sa vlnito tiahne v dĺžke 12 000 li, čo je zhruba 6 000 km z východu od pevnosti Šan-chaj-kuan pri zálive Po Chaj ponad Peking až ďaleko na západ do púštnych oblastí provincie Kan-si, kde v moslimskej oblasti Číny končí pevnosťou Ťia-jü-kuan.
Prechádza piatimi provinciami (Kan-su, Šen-si, Šan-si, Che-pej, Liaoning) a dvomi autonómnymi oblasťami (Ning-sia a Vnútorné Mon-golsko). Je to vskutku impozantná stavba, viditeľná i z kozmu.

Čínsky múr - Bonsai centrum Nitra Čínsky múr - Bonsai centrum Nitra

NAJVÄČŠIA HROBKA
Dalo by sa povedať, že čínsky múr je zároveň jedna z najväčších ľudských hrobiek. Prvé obranné valy chrániace pred nájazdmi nomádskych kočovníkov zo severu sa stavali už v 7. storočí pred n. l. Na nich o 400 rokov neskôr začal zjednotiteľ ríše a za-kladateľ novej dynastie Čchin cisár Čchin Š-chuang stavať rozsiahly čínsky múr. Do prác na tomto veľkom projekte bolo zapojených asi 300 000 vojakov a roľníkov, ktorí museli doma zanechať svoje rodiny a na cisársky rozkaz ísť robotovať do nehostinných ťažkých horských podmienok na stavbu nekonečného múru. Zničení, uzimení a chorí robotníci masovo zomierali a ich telá boli zamurované medzi štrk a kamene do vnútra stavby.

PIESEŇ O VEĽKEJ LÁSKE
Stará čínska pieseň hovorí o veľkej láske krásnej Meng Ťiang, ktorá roky darmo čakala na svojho manžela, až sa ho sama vydala hľadať pozdĺž veľkého múru.
Keď našla miesto, na ktorom ho pred časom mŕtveho zamurovali, tak sa usedavo rozplakala, že silný múr sa v tých miestach zvalil a vydal telo jej milovaného manžela. Sama svoj život skončila vo vlnách mora, kam sa vrhla z vysokého zrázu. A rozpadnutá časť múra sa už nikdy nedala celkom opraviť, akoby ju slzy vernej Meng Ťiang navždy rozrušili.

JEDNA TEHLA NAVYŠE
Veľký čínsky múr vlastne ovplyvnil aj dejiny Európy, pretože zabránil rozpínavým húnskym kmeňom tiahnuť podľa ich pôvodných predstáv na juh do Číny, a tak sa vydali šírymi stepami smerom na východ až k nám do stredu Európy.
Najväčšie práce na pospájaní jednotlivých častí, rekonštrukcii a dobudovaní múru v celej jeho sile vykonala dynastia Ming (14.-17. stor.) po vy-hnaní Mongolov späť na sever. Architekti a stavbári vypočítali jeho konštrukciu tak obdivuhodne presne, že sa použilo len o jednu jedinú tehličku navyše, ako popisoval projekt. Popri hlavnej línii sa vetvilo viacej postranných vetiev, ktoré zvyšovali bezpečnosť múru. Jednoduchý múr sa doplnil strážnymi vežami a strieľňami.

Cez múr viedlo 14 strategických brán, ktorými sa dalo prejsť na druhú stranu.
Jedna z nich, brána v pevnosti Šan-chaj-kuan, sa nakoniec otvorila zásluhou zradného mingského gene-rála menom Wu San-guei a vpustila do krajiny mandžuské vojská, ktoré prebrali moc a ukončili tak panovanie čínskej dynastie Ming. Ďalšou dôle-žitou bránou na opačnom konci múru bola brána v pevnosti Ťia-jü-kuan, kadiaľ vychádzala z Číny slávna obchodná Hodvábna cesta.

KÚSOK NAD PEKINGOM
Veľmi sme sa tešili na návštevu čínskeho múru, pretože sa nám táto predstava zdala vždy romantická. Vybrali sme sa na zrejme najnavštevovanejšie miesto ležiace asi 80 km sever-ne od Pekingu k pevnosti v priesmyku Pa-ta-ling (Badaling).
Už po ceste malým mikrobusom sa odkrývali prvé romantické pohľady na južné bočné vetvy múru, vlniace sa po zelených pahorkoch. Niekoľko serpentín nás vynieslo na rozľahlé parkovisko v priesmyku, obklopené malými pestrými stánkami s mimoriadne snaživými predajcami všetkých mož-ných suvenírov s obrázkom slávneho múru.

Dostanete tu naozaj, čo si zaželáte. Priamo na múre vám za pár dolárov vystavia certifikát s vašou fotografiou o tom, že ste prešli čínsky múr, a keď neváhate minúť pár dolárov navyše, vygravírujú vám kovovú platničku s rytinou múru a vaším menom.
Veľký čínsky múr sa tu v Pa-ta-lingu z veľkej dvojitej pevnostnej brány rozchádza na dve strany, stúpajúc oblúkom po hrebeni kopcov. V okolí priesmyku je vo veľmi dobrom stave i s pôvodnými starými úsekmi a s krásnymi výhľadmi na krajinu. To sem ťahá mraky zvedavcov. Zo severu sa dá na najvyššie položené miesta dostať dokonca aj lanovkou.

DESAŤ ĽUDÍ A PÄŤ KONÍ
V oblasti priesmyku Pa-ta-ling je široký temer 6m a vysoký v priemere 8,5m. V turistickom sprievodcovi sme sa dočítali, že sa tu vedľa seba zmestilo 5 koní alebo 10 ľudí. No husté davy nadšených domorodých obyvateľov svojej najväčšej stavby svedčili o tom, že je tento odhad zjavne poddimenzovaný. Práve toto veľké množstvo návštevníkov, predierajúcich sa po múre hore-dole mu značne uberalo na romantike. Najťažšia situácia bola v strážnych vežiach, ktoré sú tu postavené každých 100-150 m, a prechod vnútornými chodbičkami je veľmi úzky.
S blížiacim sa poludním, zvyšujúcou sa teplotou vzduchu a hustnúcim davom turistov sa tu tvorili husté zápchy, ktoré vytrvalo regulovali čínski policajti.
Tak, ak sa vyberiete na Veľký čínsky múr, ráno si dobre privstaňte, aby ste sa naň dostali medzi prvými a vychutnali si lúče vychádzajúceho slnka, dotýkajúce sa tejto majestátnej stavby, vlniacej sa horami ako chrbát veľkého čínskeho draka.

© Magazín BONSAJ A ČAJ

Viac obrázkov a zaujímavostí nájdete na stránkach kvalitného plnofarebného magazínu Bonsaj a čaj 

Prihlásenie