Späť

Svetový kongers, Mníchov, Nemecko

Mníchov 2001 – očami Bonsai centra Nitra – stretnutia s bonsajovými majstrami, množstvo inšpirácii a nápadov, výborný hotel... To bol 4 .ročník svetovej výstavy bonsajov. Písať o veľkej výstave v malom, to asi ani nejde, tak aspoň niekoľko postrehov:

  • Japonská tokonoma s bonsajom– každého návštevníka vítali hneď pri príchode a potom sa s ním lúčili pri odchode veľmi sugestívne japonské tokoname ako prvý a posledný dotyk so 4. svetovou výstavou bonsajov a suiseki v hoteli Arabela Sheraton v Mníchove.

  • Xamono a bonsai – nerozlučná dvojica. Zmrzlina so šľahačkou, bonsai a xamono. Snáď každý bonsai bol aranžovaný s doplnkovou kvetinkou či rastlinkou v originálnej miske, na samoraste alebo kameni tak, ako je výborná zmrzlina vyšperkovaná sladkou šľahačkou s čokoládovou polevou.

  • Bonsai majstri na pódiu – každý deň čakali na návštevníkov ukážky tvarovania viacerých bonsai majstrov, ktorí predvádzali svoje umenie priamo pred ich zrakom na pódiu. Súčastne a pritom každý zvlášť „vkladal", svoju pečať stromu so snahou dosiahnutia čo najlepšieho výsledku.

  • Svet za tri dni - veľmi dobrá myšlienka rozdelenia programu na európsky, japonský a svetový deň podľa majstrov, ktorí tvarovali v tieto dni. A na záver to „najkrajšie" pre mužov - „ženský" deň. Štvrtý deň boli totiž ukážky majstrovstva nežného pohlavia.

  • Bonsajisti a móda - všetci japonskí bonsajisti účinkujúci v japonský deň mali „európske polokošele" a tvarovali klasickou japonskou školou bez expresívnych techník vytvárania jinov a shari. Európsky majstri zvolili „japonské kimoná" a tvorili dynamické bonsaje s neodmysliteľným m.

  • Palička, Saburo Kato a životný sen. Celý čas neopustil svoju paličku na bezpečnú chôdzu. Dokonca ani pri dopoludňajšom komentovaní japonských majstrov sa jej nevzdal. Plniť si svoj sen, to je životodarná sila. Saburo Kato sa s úplnou ľahkosťou vzdal svojej paličky, ba až ju odmietal pri tvorbe lesíka z čiernych borovíc, ktorý ako povedal, bol jeho životným snom. Lesík zaujal nielen celkovou veľkosťou a dynamikou, ale aj tým koľko borovíc a akej kvality majster zmestil na „malý" priestor.

  • Kunio Kobayashi – „žonglér s bonsajovými nožničkami". Veď posúďte sami - strihať a drôtovať s tromi až štyrmi nožničkami na jednej ruke naraz, to chce skutočne originálny výcvik. Skúste ste si to aj vy. Bol to jediný Japonec, ktorý zo " živého" dreva robil „mŕtve" v rámci „svetového" dňa majstrov.

  • Cheng Cheng Kung z Taiwanu – „majster v rukavičkách" , ktorý obratne s dlátkom a kliešťami bez elektrickej frézy neúnavne pracoval celé jedno dopoludnie. V bielych rukavičkách vytváral vytrhávaním kôry a dreva zo stromu prirodzené shari a jiny. So širokým úsmevom a v „zásterke" z 1. ročníka svetovej výstavy bonsajov v Japonsku z roku 1989, na ktorej tiež predvádzal svoje umenie, ukončil svoje „demo" na borievke z Taiwanu.

  • Fíkus a Pedro J. Morales. Nezvyčajný a zaujímavý bol výber fíkusu ako tvarovanej rastliny Pedrom Moralesom z Puerta Rica na tak veľkej výstave aká bola v Mníchove, kedy väčšina majstrov volí ihličiny.

  • A takto by sa dalo pokračovať dlho, dlho ďalej. Každý kto bol, určite neoľutoval ...

    RNDr. Vladimír Ondejčík, Mníchov 2001

Prihlásenie