Späť

TIS OBYČAJNÝ

Tis obyčajný (Taxus baccata) je zvláštny, naozaj mystický strom. Vo všetkých starých kultúrach, ktoré tis poznali, bol spájaný so smrťou. Je to tak možno vďaka tomu, že celý strom, okrem červeného mieška ukrývajúceho semená, je prudko jedovatý a od doby kamennej sa z neho zhotovovali jedovaté šípy a vďaka tvrdému, neobyčajne pružnému drevu i luky, rúčky na meče, dýky a nože.

Takže mnohým ľuďom v časoch bojov naozaj priniesol smrť. Tis bol však zároveň i stromom večného života. Dnes už rastie najmä v parkoch, záhradách a na cintorínoch, no kedysi sa na keltských územiach rozprestierali tmavé tisové lesy, do ktorých by rímski vojaci, bojujúci v Gálii, neboli vstúpili ani za svet. Možno preto ich dali vyklčovať krátko po tom, čo zlikvidovali starých keltských druidov. Z kmeňov starých stromov narobili najmä koly, ktoré používali pri stavbách. Dodnes sa tisové drevo považuje za nezničiteľné, pretože nepráchnivie a stĺpy, palice, vínne sudy, nábytok i truhly z neho sú večné. Starí mágovia si z tisového dreva vyrábali najkvalitnejšie magické paličky.

Tis je vlastne ihličnatý strom s najťažším a najtvrdším drevom na svete. Drevo tisu je také tvrdé preto, že tento strom rastie mimoriadne pomaly. Mladé tisy za rok podrastú len o 2-3 cm. Keď rastie vo voľnej prírode, má tie najbizardnejšie tvary. Avšak ak ho skrotia nožničky zručných záhradníkov, dajú sa z neho vytvarovať živé sochy, aké môžeme dodnes vidieť vo francúzskom Versailles. Tis je dvojdomá ihličina, ktorá má veľmi rada tieň a vápenaté pôdy.  Kvitnúť začína až vo veku 10-12 rokov. Je to dlhoveký strom, dožívajúci sa veku i vyše 4000 rokov. Na Slovensku tis rastie v unikátnom prírodnom poraste v Harmaneckej tisine, ktorá ešte stále pripomína tajomnú slávu zakázaných magických lesov keltských druidov. Tisy v nej sú staré i vyše 600 rokov. Tis nájdeme i v keltskom stromovom kalendári a patrí k ľuďom narodeným 3. - 11. novembra.  Podľa stromokruhu Ainov, pôvodných obyvateľov japonských ostrovov, sa tis priraďoval k dátumu 29. september - 12. október.    

tis taxus pestovanie

tis taxus pestovanie   

Text: RNDr. Alena Ondejčíková
© Magazín BONSAJ A ČAJ, č. 3

Prihlásenie