WILLI A GUDRUN BENZ

Ako dlho sa zaujímate o umenie východných kultúr? Čo bolo na začiatku vášho záujmu?

O ázijské umenie som sa začal zaujímať asi v roku 1960. Priviedli ma k tomu dve antikvariátne knihy zo začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia. Pojednávali o dejinách ázijskej kultúry a rôznych odvetviach čínskeho umenia. V roku 1968 som sa v Hamburgu obchodne stretol s Japoncami. Pri tejto
príležitosti som videl po prvý raz japonské bonsaje. Asi 25 pekných exemplárov. Bol som týmito malými stromami taký fascinovaný, že už na spiatočnej ceste domov som uvažoval, že si také stomy vytvorím. Doma som navštívil renomovanú škôku, kde som sa pokúsil kúpiť si malé stromy vhodné na tvarovanie. No moje sklamanie bolo veľké. Nikde som nemohol nájsť vhodný materiál. Presne som popísal majiteľovi škôlky, ako bonsaje vyzerajú. Napriek tomu mi nechcel veriť, že také niečo existuje. V tom čase boli bonsaje v Nemecku ešte úplne neznáme. Kúpil som si mladé rastlinky a snažil som sa bonsaje vytvarovať. Pri tom vznikli prvé ťažkosti. Nemal som žiadne bonsajové misky, do ktorých by som mohol stromy zasadiť. Moje prvé misky boli z plastu a do ich dna som vyvŕtal dierky na odtok vody. Až v roku 1973 som stretol v Heidelbergu Paula Lesniewicza, ktorý začal dovážať bonsaje z Japonska a predávať ich. V ďalšom období sme sa častejšie stretávali, aby sme si vymieňali názory a v máji 1978 sme založili Bonsaiclub Deutschland, ktorý bol spočiatku vedený pod názvom Verein Deutscher Miniaturbaumfreunde.

A ako vstúpili do vášho života suiseki?

Záujem o bonsaje v Nemecku vďaka propagácii rýchlo vzrástol a bonsajistika sa veľmi výrazne rozšírila. V tom čase sa k nám do Nemecka dostala aj japonská literatúra o bonsajoch. Na obrázkoch sme videli veľmi pekne formované kamene, ale ich význam sme nepoznali. Až začiatkom 80-tych rokov sme sa od Japoncov, ktorí navštívili Heidelberg dozvedeli, že sa tieto kamene nazývajú suiseki. Odvtedy sa popri bonsajoch zaoberám aj týmito kameňmi. Až v roku 1989 som mohol v japonskej Osake bližšie spoznať prvé originálne suiseki. Krása týchto kameňov ma fascinovala a tak som začal sám zbierať vhodné kamene na suiseki. Od toho času sa venujem umeniu suiseki veľmi intenzívne. V rokoch 1993 až 1995 som pracoval na koncepte knihy o suiseki, pretože v Európe nebola žiadna vhodná literatúra. V roku 1995 mi vyšla v Nemecku prvá odborná kniha o suiseki pod titulom Suiseki - umelecké dielo prírody prezentované ľuďmi. O dva roky neskôr bola preložená do angličtiny. Počas týchto rokoch som spolu s mojou manželkou Gudrun opakovane cestoval do Číny, Kórey a do Japonska, aby som mohol študovať umenie bonsajov a suiseki priamo v ich domovine. V súčasnosti mi vychádzajú viaceré články o základoch umenia suiseki v rôznych odborných časopisoch vo viacerých krajinách Európy a západného sveta.

Veľa cestujete. Ktoré miesta na svete sa vám páčia najviac?

Vždy sme cestovali veľmi radi. No predsa od roku 1985 naše cestovateľské aktivity prudko stúpli. Navštevovali sme predovšetkým Čínu a Japonsko, ale aj mnohé ďalšie ázijské krajiny, ako napríklad Indiu, Thajsko, Mjanmarsko, Malajziu, Singapúr, Indonéziu, Taiwan, Kóreu, Filipíny a aj Austráliu. Ďalšie naše cesty viedli do Severnej Ameriky a do severnej a južnej Afriky. Každá krajina má svoje zvláštne pôvaby a prednosti. Všade je prekrásna krajina, kultúra a zvyky. Najčastejšie sme boli doteraz v Číne, pretože má dlhé a bohaté dejiny kultúry a veľké historické dedičstvo. Zvláštny pôvab žiari z krásnych čínskych záhrad. Popri Číne sme viackrát navštívili aj Japonsko, ktoré má takisto bohatú kultúru a nádherné záhrady. V oboch krajinách je záhradné umenie zvlášť cenené.

Cestujete vždy spolu. Kedy ste sa s Gudrun stretli po prvý raz?

Po prvý raz sme sa stretli koncom šesťdesiatych rokov. Odvtedy sa zaoberáme rovnakými koníčkami, predovšetkým bonsajistikou, štúdiom ázijského umenia a neskôr (asi od roku 1980) k tomu pribudlo aj umenie suiseki.

Máte unikátnu veľkú zbierku suiseki. Prečo máte tieto krásne kamene tak veľmi radi?

Kamene sú znakom nepominuteľnosti, resp. večnosti. Sprostedkovávajú pocit stálosti, ale sú fascinujúce aj vďaka svojmu estetickému vyžarovaniu. Krása foriem a farieb, zvláštnosti povrchovej štruktúry vyzývajú k pozorovaniu a pomáhajú nám otvoriť sa vedomiu (rozjímaniu a pozastaveniu). Niektoré zvláštne formované kamene môžu znázorňovať celý vesmír alebo mikrokozmos. A tak cez meditatívne pozorovania kameňov môžeme rozmýšľať o univerze bez toho, aby sme opustili obývaciu miestnosť. Suiseki sú exponáty, ktoré prinášajú duchovné zážitky.

Podľa západného chápania sa vytvárajú umelecké diela ľudskou šikovnosťou. Podľa umenia suiseki je prvotným tvorcom umeleckého diela príroda. Kameň pretrváva vo svojej prirodzenej kráse. Umenie v kontakte so suiseki pozostáva v tom, že sa kamene prezentujú tak, aby sa do popredia dostala výpoveď a zmysel kameňa a to umožnilo jeho umeleckú interpretáciu. Prezentácia suiseki a bonsajov s peknými rastlinkami japonsky nazývanými šitakusa a ďalšími doplnkami nám zvlášť leží na srdci.

Máte svoj obľúbený kameň?

Každý kameň je jedinečný. Kamene rôznych typov nás oslovujú v rôznych duševných stavoch a náladách rozdielne. Ich pozorovanie vedie k určitému upokojeniu a nájdeniu vnútornej rovnováhy. Preto nemáme medzi kameňmi svojho jediného miláčika, ale je to veľa pekných kameňov.

Pracujete v mnohých svetových a európskych organizáciách. Aké sú vaše súčasné aktivity?

Naším cieľom je podporiť rozvoj umenia suiseki, kusamono a bonsajov. Chceli by sme rovnako zmýšľajúcim ľuďom sprostredkovať radosť z krásy prírody podľa hesla: "Rozdelená radosť je dvojnásobná radosť." Toto môžeme dosiahnuť aktívnou spoluprácou vo viacerých organizáciách napríklad účasťou na čo najväčšom počte výstav bonsajov a suiseki. Výmena názorov s ostatnými ľuďmi nám dáva mnoho nových podnetov a myšlienok. Rozdielne skúsenosti a hľadiská pomáhajú rozširovaniu duchovného obzoru. Medziľudské kontakty vytvárajú pocit pospolitosti a porozumenia a to dáva silu prekonať každodennosť.

Máte radi čaj? Aký druh čaju obľubujete najviac?

Obaja máme čaj veľmi radi, pijeme ho čistý bez cukru alebo mlieka. Zvlášť radi máme zelené čaje a polofermentované čaje oolong. Čaj by sa mal "užívať", to znamená piť vedome, aby zabavil ľudského ducha. Okrem toho podporuje zdravie. Pôžitkom je aj spoločné popíjenie čaju s priateľmi.

Čo sa vám páčilo na Slovensku?

Sme radi, že sme na Slovensku našli predovšetkým priateľských ľudí, nadšenie pre nové veci, najmä pre bonsaje, kusamono a suiseki a chuť dozvedieť sa o nich viac. Nitra má okrem toho peknú čajovňu, v ktorej sme strávili veľa príjemných hodín. Dúfame, že aj nabudúce sa tu stretneme pri dobrom čaji s milými ľudmi. Z fotografií poznáme aj prírodné krásy Slovenska, najmä jeho hôr v severovýchodnej časi krajiny. Bohužiaľ doteraz sme nemali príležitosť spoznať Slovensko napríklad z dlhších potuliek prírodou. Preto by sme raz radi strávili na Slovensku dlhšiu dovolenku.

Zhovárala sa RNDr. Alena Ondejčíková
Foto: RNDr. Vladimír Ondejčík
Článok je z magazínu: Bonsaj a& čaj č.5