KIMURA - BONSAJE V RUKÁCH GÉNIA

BONSAJE V RUKÁCH GÉNIA

Hviezdičky
mladých ihličiek
ako čipka
zručne utkaná
prstami a srdcom
človeka
kúpu sa
v lúčoch slnka
v kráľovstve
dokonalosti ...

Masahiko Kimura

Nastúpili sme na jeden z ranných vlakov odchádzajúcich z tokijskej stanice Ueno smerom do mesta Omiya, ktoré je pre bonsajistov tým, čím ostrov Okinawa pre karatistov, či Šaolinský kláštor pre milovníkov Kung Fu. Ale cieľom našej cesty nebola táto mekka bonsajistiky. Naše kroky mierili o kúsok vedľa, do slávnej záhrady ešte slávnejšieho majstra zvučného mena. Čakal na nás samotný Masahiko Kimura. Veľa sme o ňom počuli už pred naším stretnutím. Študovali sme jeho knihy i fotografie stromov a každý, kto ho osobne poznal a vedel, že máme k nemu namierené, nám o ňom povedal čosi iné: „Skvelý človek." „Veľký šoumen." „Náladový a svojrázny." „Vyhľadávaný i zatracovaný." „Talent od Pána Boha." „Nechce učiť hocikoho." „Rebel." „Impulzívny a otvorený." „Precízny." „Nikdy neviete, čo v nasledujúcej chvíli urobí." „Nevypočítateľný." Ale na jednom sa zhodli všetci jeho obdivovatelia a chtiac či nechtiac aj kritici a závistlivci: „Je to rodený génius." Neopakovateľný majster s dokonalou novátorskou technikou, invenciou i hlbokým zmyslom pre krásno. Jeho rukopis, ktorým tvaruje stromy je nezameniteľný. A hoci sa o ňom hovorí ako o tvorcovi, ktorý porušil zásady klasickej japonskej školy a vykročil pravou nohou svojou vlastnou cestou bonsajovej tvorby a hlbokého pocitového vyjadrenia, práve vnútorné rešpektovanie princípov japonskej estetiky dáva jeho stromom neskutočnú dokonalosť.

Boh, krása a mier

Masahiko Kimura nás privítal vo svojej záhrade, na ktorú sme boli veľmi zvedaví. Bola to pre nás česť vstúpiť do kráľovstva bonsajov najväčšieho umelca našich čias. Kým chystal so svojimi úslužnými pomocníkmi bohaté občerstvenie na veľkom stole uprostred záhrady, v ktorej dominovalo jazierko s obrovskými pokojnými koi kaprami a „zajačie" klietky s desiatkami čudných mačiek, mali sme dostatok času prezrieť si bonsaje, ktoré ako slávne top modelky zo stránok svetových magazínov poznajú milovníci bonsajov v mnohých krajinách. Ani najdokonalejšie fotografie však nezachytia to úžasné fascinujúce i burcujúce žiarenie, ktoré robí Kimurove stromy tak neodolateľnými. Dívali sme sa na ne zblízka a študovali sme i drobné detaily vo vnútri koruny ukryté pred pohľadmi divákov rovnomernými plochami drobného ihličia. A hoci majster Masahiko Kimura sám o sebe hovorí, že porušil tradície starej japonskej školy a vytvoril si vlastnú vonkajšiu formu bonsajov preto, aby bonsajistika nezastarala, neskostnatela, ale bola živým, vyvíjajúcim sa umením, týka sa to predovšetkým vonkajšieho vzhľadu jeho bonsajov. Zhodli sme sa, že i v tých najbizarnejších kreáciách sú základné princípy klasickej japonskej školy, z ktorej majster Kimura vyšiel, zachované. Princípy zlatého rezu, umiestnenie, smer i dĺžka prvej vetvy, postupnosť ukladania ďalších vetvičiek stromu, zachovanie prirodzenej mandaly rastu, bonsajová „geometria", pomery výšok, šírok a dĺžok jednotlivých komponentov i dokonalé rozloženie tých najmladších konárikov ctili tradície japonskej školy, aj keď štýl a autorské vyjadrenie boli viac ako novátorské. A ešte čosi je podľa slov majstra Kimuru je v súlade so starou japonskou bonsajistikou. Okrem vonkajšieho štýlu majú bonsaje svoju vlastnú dušu, a vnútornú esenciu, ktorá je po stáročia nemenná. Je v nich boh, krása a mier.

Ľad pod pomarančovníkmi

Tak ako sme my vnímali prítomnosť veľkého majstra? Masahiko Kimura na nás urobil veľmi dobrý dojem. Pôsobil ako príjemný, silný a bystrý muž. Veľmi pozorne, obrázok po obrázku, si prezeral katalóg výstavy „Bonsai Slovakia" a úprimne sa zaujímal o bonsajistiku vo východnej Európe. Potešil sa i nášmu darčeku, balíčku kvalitného nepálskeho čaju z Himalájí, ktorý je v Japonsku, v krajine klasického čajového obradu, momentálne veľmi populárny. Na oplátku nás ponúkol horúcim zeleným japonským čajom konača, ktorý bol zasa novinkou pre nás, hoci japonské čaje dôverne poznáme a s obľubou často pijeme. Čaj bol výborný a dobre nám padol, pretože chlad februárového rána nám prenikal i pod teplé bundy. Veď i v malej kamennej nádobe pod pomarančovníkom s veľkými oranžovými plodmi bola vodná hladina pokrytá tenkým ľadom. Ale bonsajom a ani Japoncom zvyknutým na chladný vietor vanúci od Tichého oceánu to veľmi nevadilo.

Záhrada majstra Kimuru bola vlastne veľmi jednoduchá. Mala dve hlavné časti. V prvej boli na policiach vedľa seba poukladané bonsaje. Bez akéhokoľvek zbytočného zdobenia. Malý fóliovník skrýval pred nočným chladom a poryvmi vetra bonsaje vysadené na kolmých kamenných škrupinkách a malé lesíky. V domčeku, či skôr v tvorivej dielni majstra, stálo niekoľko stromov pripravených na tvarovanie a v kúte bola opretá klasická debnička od piva Kirin Beer, ktorá podopiera tvarované bonsaje, na mnohých známych fotografiách. V okrasnej časti záhrady pri dome majstra sa už bonsaje nenachádzali, len stromy v nej boli pedantne ostrihané a vytvarované, ako je nakoniec v celom Japonsku zvykom. Majster Kimura si tu pestuje i vlastné pomaranče a mandarínky, s ktorými rád núka svojich hostí.

Sedeli sme pri stole, hriali sme sa vyzimení na jasnom slniečku, popíjali skvelý čaj z malých pekných vysokých mištičiek zdobených načrtnutými konárikmi bambusu, chutnali japonské pečivo, listovali novú knižku, ktorú nám majster Kimura venoval a boli sme vďační za tie krásne, hlboké a sugestívne chvíle, ktoré sme medzi bonsajmi v kráľovstve dokonalosti majstra Kimuru prežili.

Text a foto: Alena a Vladimír Ondejčíkoví
Bonsai centrum Nitra
a Nitrianska bonsajová škola