LEGENDA - SABURO KATO

SABURO KATO

BODY ZLOMU

Na našej ceste do Japonska sme zažili viacero silných okamihov, ktoré sa hlboko vpísali do našich duší. Obdivovali sme dokonalosť avantgardných bonsajov, držali sme v rukách čawan čajového majstra Sen No Rikjúa starý temer 500 rokov, tíško sme sedávali v malých asketických čajových domčekoch a dívali sa von do klasických záhrad, v ktorých sa kedysi prechádzali starí japonskí cisári, hľadali sme tie najkrajšie čajníčky a najpodivuhodnejšie čaje pre našu Čajovňu dobrých ľudí a pri odlete z japonských ostrovov sme sa nevedeli zmieriť s predstavou, že si už nebudeme deň čo deň pochutnávať na skvelých surových rybách... Jedným z takýchto silných a nezabudnuteľných momentov bolo i stretnutie so žijúcou legendou svetovej bonsajistiky, s nezabudnuteľným Saburom Katom. Už od rána sme sa tešili na návštevu jeho slávnej záhrady Maisen–en v bonsajovom mestečku Omiya–koen.

BONSAI NO KOKORO

Majstra Sabura Kata sme po prvý raz stretli tak, ako mnohí ďalší Európania na chodbách hotela Arabella Sheraton v Mníchove na svetovom stretnutí bonsajistov World Bonsai Convention v júni 2001. Bolo typické, že každý sa mu s úctou ukláňal a ešte chvíľu sa po tomto malom náhodnom stretnutí usmieval s hrejivým pocitom v duši. Osobnosť Sabura Kata je tak krehká a oceľovo silná zároveň, že vzbudzuje medzi bonsajistami, ale aj medzi bežnými ľuďmi úctu, priateľstvo a mier. A práve tieto atribúty považuje sám majster za hlavné posolstvo bonsajistiky. Vo svojich prednáškach, knihách, ale aj pri osobných stretnutiach s ľuďmi vyzdvihuje toleranciu, spolupatričnosť a pomocou svojho diela celý život stavia mosty pochopenia medzi ľuďmi z rôznych kontinentov a bonsaje, ich filozofiu, žiarenie a dušu používa ako hlavné médium porozumenia. Bonsai no kokoro.

ŽIVOT LEGENDY

Saburo Kato sa narodil 15. 5. 1915. Tento pekný dátum, ktorý by iste zaujal nejedného numerológa, možno tiež ovplyvnil bohatý, plodný avšak neľahký život jednoduchého japonského chlapca. Svet začal spoznávať uprostred záhrady plnej bonsajov. Keď mal 8 rokov, prežil obrovské zemetrasenie, ktoré temer zmietlo Tokyo z mapy sveta. Jeho otec, Tomekiči Kato, ktorý sa staral o nádherné bonsaje v záhrade Maisen-en už druhú generáciu, bol jedným z tých, ktorí sa rozhodli opustiť svoje pôvodné obydlia, neďaleko Omiye vyklčovať kus lesa a na tomto bezpečnom a úrodnom mieste založiť bonsajové mestečko a nový domov pre svoju rodinu i pre stovky starých stromov. Saburo otcovi od malička pomáhal a učil sa starým technikám tvarovania i novátorským prístupom k využívaniu nových druhov drevín. Napríklad v tom čase bolo stredobodom pozornosti tvarovanie bonsajov zo stromčekov Picea glehni, ktoré sa po tisíckach vykopávali na hornatom ostrove Hokkaido a vďačne sa predávali ďalej krátko po presadení. Aj Tomekiči Kato našiel zvláštnu záľubu v týchto krásnych stromoch, ktoré však rástli pomaly a z neznámych dôvodov ľahko vysychali. Celý svoj život zasvätil štúdiu práve tohto druhu, ktorý sa stal pre rodinu Kato a záhradu Maisen-en tak typickým a slávnym.

VĎAKA AMERICKÝM OKUPANTOM

Jedným z najťažších období pre japonské bonsajové záhrady bola druhá svetová vojna. Keďže aj slávne zbierky sa mohli uchovávať len z príjmov za predané bonsaje, nastala celková kríza, ktorú mnohé záhrady neprežili. Rodina Katových bola často kritizovaná za to, že počas vojny vysadila vzácne bonsaje do voľnej pôdy a polievala ich len uprostred noci. Po ťažkom traumatizujúcom šoku zo zásahu Hirošimy a Nagasaki atómovými bombami sa stratil medzi Japoncami záujem o bonsaje temer úplne. V roku 1946, po smrti svojho otca, prebral mladý Saburo Kato zodpovednosť za záhradu a prastaré stromy, ktorým už dve generácie jeho predkov venovali všetok čas, um i srdce. A paradoxne sa jeho záchranou stali práve vojaci amerických okupačných vojsk, ktorí sídlili v Omiyi a pri svojom vynútenom pobyte v Japonsku sa zaujímali o prvky a tradície exotickej domorodej kultúry. Práve oni si kupovali bonsaje ako vďačné suveníry pre svoje rodiny v New Yorku a svojimi dolármi, ktorými platili Saburovi Katovi za malé stromčeky i bonsajové kurzy zachránili svetové bonsajové dedičstvo.

MYŠLIENKY MIERU A PRIATEĽSTVA

Dôležitým bodom na životnej ceste Sabura Kata a na jeho snahe rozšíriť bonsajistiku ďaleko za hranice Japonska bola premena privátnej Kokufu Bonsai Association v roku 1965 na silnú a progresívnu Japan Bonsai Association, ktorá už po piatich rokoch mala 14 000 členov a 132 pobočiek. A tak Saburo Kato vlastnými rukami pomohol bonsajovému umeniu vstať z popola v plnej kráse ako bájny vták Fénix a rozprestrieť svoje krídla vysoko pod nebom.

Mnoho ľudí oslovila krása a myšlienka bonsajov na svetovej výstave v Osake v roku 1970. Saburo Kato mal osobne na starosti kontinuálnu obmenu výstavy bonsajov a suiseki, ktoré tu boli prezentované v rozsiahlej japonskej záhrade. A potom prišli ponuky na prednášky v Austrálii, na Novom Zélande, Honolulu a Saburo Kato všade zdôrazňoval myšlienku mieru a priateľstva medzi národmi. A ľudia to nechápali ako frázu, ale vďaka jeho žiarivej osobnosti sa nadchýnalitýmito tak samozrejmými ideálmi veľkého ducha.

ČAJ SO SABUROM KATOM

A tak sme sedeli na stoličkách zo samorastov uprostred záhrady Maisen-en, ktorú so samozrejmosťou navštevujú dnes už davy zvedavých turistov. Stále pôvabná manželka Sabura Kata nám krúživým pohybom naliala do misiek typický japonský zelený čaj so vzdialenou vôňou rýb a ponúkla nás sladkosťami. Úslužnosť starej japonskej školy. A tak sme mali čas vychutnať si atmosféru typického japonského príbytku, klasickú krásu bonsajov, o ktoré sa s láskou starali už predkovia staručkého Sabura Kata a postrehnúť tú nečakane hlbokú vďačnosť v očiach legendárneho majstra, ktorá zažiarila v jeho životom skúšanej tvári, keď si ktosi od neho kúpil celkom malinkú rastlinku v miske za pár jenov.

Text a foto: Alena a Vladimír Ondejčíkoví
Bonsai centrum Nitra
a Nitrianska bonsajová škola