BONSAI: PODOCARPUS MACROPHYLLUS
... Posvätný strom budhistov, obľúbený chrámový strom v Japonsku
... Strom dobrej energie Feng Shui
Výška stromu s miskou: cca 35-40 cm
Rozmer misky: 16 x 12 x 6 cm
Druh stromu: Nohovec, Podocarpus macrophyllus (Thunb.) D. Don.
Ďalšie názvy: Kusamaki, Luohan sung, borovica budhistov, Budhov strom, tisová alebo papradia borovica, japonský tis
Vyššia klasifikácia: Gymnosperm, Araucariales
Typ stromu: Ázijská stálozelená neopadavá drevina
Kvety: Ako ihličnany
Plody: Veľmi pekné, tyrkysovo ružové, tvarom pripomínajúce malého Budhu
Listy: Gymnosperm, "listnatý ihličnan", dlhé listy s rovnobežnou žilnatinou
Rozmnožovanie: Semienkami veľmi dobre, najmä v zeolite a aj zelenými a drevnatými odrezkami
Pestovanie: Bytový bonsaj - vhodný na pestovanie v interiéri pri zachovaní fyziologický potrieb stomu
Umiestnenie: Svetlé a teplé stanovisko, strom celoročne pestovaný nad 15 oC, neznesie mráz. Vhodné je i letnenie vonku v záhrade alebo na balkóne.
Hnojenie: Výdatné, pravidelné počas vegetačnej sezóny. Odporúčame Biogold.
Miska: Bonsaj je zasadený a pestovaný v glazovanej keramickej miske s odtokovými otvormi na dne.
Importér, pestovateľ a distribútor: Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí, sro.
Podocarpus, čiže nohovec, patrí k najodolnejším a najatraktívnejším bytovým bonsajom. Dokáže si nadobro získať srdce svojho pestovateľa. Kedysi zdobil nádvoria budhistických chrámov, dnes byty a záhrady milovníkov krásnych stromov.
Dávna mystika, pre ktorú bol tak uctievaný a obdivovaný, je stále skrytá v jeho korune a vnímavému človeku rozjasňuje rozmery bytia...
NOHOVEC
Medzi zaujímavé a veľmi odolné bytové bonsaje patrí strom, ktorý sa často označuje ako listnatá ihličina. Má nezvyklý a aj málo používaný slovenský názov - nohovec. Viac sa medzi bonsajistami vžil priamo latinský názov Podocarpus. Základom mena sú dve grécke slová: podos (pous) = noha a karpos = ovocie.
Toto pomenovanie vzniklo podľa tvaru plodov juhoafrického druhu Podocarpus elongatus (Ait.) L Hér. Ex Pers., ktorý bol popísaný ako prvý v roku 1807. Odvtedy do rodu Podocarpus pribudlo ďalších asi 105 druhov a vytvorilo tak skupinu nezvyklých drevín.
KUSAMAKI
Do záhrad a bonsajových misiek sa snáď najčastejšie vysádza jeden zo severnejších druhov nohovec veľkolistý Podocarpus macrophyllus (Thunb.) D. Don. Japonci ho nazývajú jednoducho Kusamaki. Často sa však nazýva aj ako borovica budhistov, Budhov strom, tisová alebo papradia borovica či japonský tis... Tento posledný názov sa v 19. storočí používal zhodne pre Podocarpus a aj pre tis Taxus cuspidata.
V čínskych spisoch nájdete Podocarpus pod označením Luohan sung. Je to vskutku tajomná drevina a pripisuje sa jej silný mystický význam a vlastnosti.
STRÁŽCA PRÍBYTKOV
Pôvodom pochádza z teplých oblastí južnej Číny a Japonska. Už pred storočiami patril Podocarpus vo svojej domovine k obľúbeným druhom, ktoré zdobili záhradné a chrámové areály rovnako ako malé záhradky pri rodinných domoch.
V Japonsku sa doteraz sadia tieto krásne stromy vedľa bránky vedúcej k rodinnému domu tak, aby jeden enormne dlhý a hrubý konár vodorovne vedený ponad bránku chránil vchod do domu a prípadne pokračoval čudesným spôsobom ponad celý plot.
Podocarpus sa stal i symbolom japonskej prefektúry Čiba ležiacej neďaleko Tokia na ostrove Honšú.
CESTA DO EURÓPY
Z Ázie sa nohovce dostali do Európy vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu pravdepodobne v prvej polovine 19. storočia (1800-1860) spolu s 5-ihličnatými borovicami. Obľúbili si ich aj záhradníci teplých južných oblastí USA, kde sa im dobre darilo a neohrozoval ich mráz.
PAPAGÁJE A PODOCARPUS
Okrem najznámejšieho a najobľúbenejšieho ázijského druhu Podocarpus macrophyllus sa vyskytujú rôzne druhy rodu Podocarpus roztrúsene vo viacerých častiach sveta. Napríklad v južnej Afrike a na Novom Zélande rastie Podocarpus totara.
V Anabe v Etiópii môžete nájsť ojedinelý a priam magicky pôsobiaci les gigantických nohovcov, ktoré tu divoko rastú na území 53 ha. Domorodci ho nazývajú Zegba. Rastú tu predovšetkým druhy Podocarpus falcatus a P. gracilior. Sú cenené predovšetkým pre drevo vysokej triedy, ale aj pre liečivé účinky ich kôry a plodov.
V Južnej Amerike, predovšetkým v Čile zdobí záhrady stromovitý Podocarpus salignus a nižší ker Podocarpus nivalis s veľmi atraktívnymi plodmi.
Plody všetkých druhov drevín rodu Podocarpus obľubujú vtáky, najmä papa-gáje, ktoré sedávajú na ich konároch a kŕmia sa lákavo vyzerajúcimi, aj keď drobnými plodmi stromov a vo svojom truse roznášajú ich semená doďaleka.
ROZMNOŽOVANIE
No doma si nemusíte chovať papagája, aby ste sa dočkali potomstva vášho nohovca, pestovaného v bonsajovej miske. Semená majú výbornú klíčivosť a napriek tvrdeniam niektorých autorov, že preležiavajú až 2 roky, nám vždy začali klíčiť okamžite po tom, čo zrelé plody padli na vhodný substrát.
Podocarpus si teda môžete ľahko dopestovať zo semien. Semená ukryté v zrelých plodoch dobre klíčia vo vlhkom a sypkom substráte, ktorý im umožní dobre sa zakoreniť.
Rovnako dobre môžeme získať mladé rastlinky vegetatívnym množením.
Koncom leta je vhodné upraviť tvar strihom a drevnaté odrezky, ktoré pri tom získame, necháme zakoreniť. Môžeme použiť aj zakoreňovacie stimulátory, ale podľa našich skúseností to nie je nutné.
K úspechu stačí vhodný zrnitý substrát (napr. zeolit) a vlhká a teplá atmosféra.
Zelené odrezky, ktoré ešte nestihli zdrevnatieť, je najlepšie vložiť do čistej vody, a keď ich vyrastú dostatočne silné korienky, opatrne ich zasadíme do bonsajovej zeminy, najlepšie do akadamy.
LIEČIVÝ BONSAJ
Podocarpus je gymnosperm, podobne ako borovica alebo cykas. Jeho listy sa podobajú ihličiu. Sú tmavozelené, dlhé a ploché s rovnobežnou žilnatinou.
Jahňady samčích rastlín produkujú peľ a po opelení sa samičie pohlavné orgány vyvinú na malé modročervené bobule. Tie bývajú síce u niektorých druhov mierne toxické, ale u najrozšírenejšieho bonsajového druhu Podocarpus macrophyllus sú jedlé. Zrelé plody nohovcov sa môžu variť, pridávať do koláčov, alebo ak máte bohatú úrodu, je z nich vraj dobrý džem.
Liečivé vlastnosti nohovcov využíva i čínska medicína, pretože ich plody tonizujú, posilňujú, pomáhajú pri zvracaní, hnačkách, bolestiach brucha, ťažkom trávení a poruchách obličiek. Prášok z kôry utišuje bolesti hlavy a olej z nohovcov sa používa pri liečbe kvapavky. Nastrúhaná kôra sa používa na odpudenie črevných parazitov a zlepšenie parametrov krvi.
PODOCARPUS AKO BONSAJ
Podocarpus je nenáročnou elegantnou a veľmi atraktívnou vždyzelenou drevinou trochu podobnou tisu, ktorá nemá temer žiadnych škodcov a vďaka svojim nízkym nárokom a pravidelnému rastu patrí k najobľúbenejším bytovým bonsajom. Spravidla tvorí jeden kmeň prirodzeného vzpriameného rastu (predovšetkým japonská varieta Maki) a vďaka tomu sa dá vytvarovať do väčšiny bonsajových štýlov. Číňania s obľubou pestujú nohovce vo vlnitom tvare vodného draka.
AKO PESTOVAŤ NOHOVEC:
SVETLO
Podocarpus sa rád kúpe v slnečných lúčoch. Miluje dostatok svetla a slnka. Preto ho umiestňujeme na svetlé, slnečné stanovištia i v byte. Pri nedostatku prirodzeného osvetlenia môžeme zvýšiť svetelnosť v priestore, kde Podocarpus rastie, vhodnou žiarovkou či žiarivkou. V lete odporúčame bonsaje podľa možností letniť vonku v záhrade alebo na balkóne na slnečnom mieste, pozor však na silný slnečný úpal. Nohovce pestované v tieni a chládku rastú pomalšie a slabšie.
SUBSTRÁT
Podocarpus nie je náročný na výber pôdy. Má rád vzdušný substrát mierne kyslého charakteru. Výborne rastie i v chudobných piesčitých či ílovitých pôdach. Koreňová sústava sa veľmi dobre rozvíja i v zeolite a ideálna je akadama. Podocarpus rastie pomaly a dobré prekorenenie je preň veľmi dôležité. Pozor na premokrené ľahko zahnívajúce pôdy!
POLIEVANIE
Pri pravidelnom polievaní by mala byť pôda neustále mierne vlhká. Vďaka vzdušnému ľahšie presychajúcemu substrátu však neprichádza k hnilobným procesom ale pôdna vlhkosť podporuje zdravý rozvoj koreňovej sústavy. V byte polievame bonsaje denne a zároveň ich aj rosíme na listy. Ak by predsa len prišlo k premokreniu, čo sa však v bytoch nestáva často, prejaví sa zošedivením listov.
HNOJENIE
Pretože sa sypký substrát chudobný na živiny často polieva, je potrebné bonsaje pravidelne hnojiť. Veľmi vhodné sú organické hnojivá, ktorými hnojíme počas vegetačnej sezóny každé 2 týždne, prípadne môžeme použiť granulované hnojivá typu Osmocote, ktoré sa v pôde postupne uvoľňujú podľa zálievky a teploty po dobu 6-9 mesiacov. V zime stačí bonsaje hnojiť raz za 6-8 týždňov, rešpektujúc štádium ich vegetačného pokoja.
Výdatne hnojíme najmä celkom mladé stromčeky, pretože od toho závisí aj ich ďalší úspešný vývoj a bohatý rast.
PRESÁDZANIE
Nohovce môžeme presádzať najlepšie na jar. Sadíme ich do čistej akadamy (granulovaný japonský bonsajový substrát) alebo do pôdnej zmesi s obsahom asi 80% piesku, ktorú obohatíme kompostom, aby mala zmes kyslejší charakter. Pozor na skracovanie koreňov! K tomu pristupujeme len v prípade nutnosti a korene neskracujeme o viac ako o 10% vzhľadom na ich pomalší rast.
TVAROVANIE
Koncom leta alebo počas zimy môžeme skrátiť prerastajúce konáre. Majme však na pamäti, že Podocarpus dorastá pomaly a veľký hrubý konár nahradia mladé vetvičky len veľmi zriedka. Na jar môžeme zaštipovať mladé púčiky a skracovať predlžujúce sa výhonky, ktoré opäť rýchlo zapučia. Mladé výhonky drevnatejú asi po 3 mesiacoch a potom ich môžeme tvarovať i pomocou drôtu. Drôt navíjame len na drevnaté konáriky. Pozor na mladé halúzky, ktoré sú veľmi krehké!
ZIMOVANIE
Hoci sa nohovce môžu pestovať v teplých oblastiach Európy i celoročne vonku, v našich končinách sa radia medzi bytové bonsaje. Hoci znesú občasné slabé mrazíky, riziko poškodenia je veľmi veľké, a preto sa tieto pekné dreviny zvyknú pestovať v bytových podmienkach na chladnejších stanovištiach. Aj v zime dbáme na dostatok svetla, bohatú zálievku a na to, aby naše bonsaje neboli umiestnené v dosahu radiátorov.
Text a foto:
RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alenka Ondejčíková
Bonsai Slovakia - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Nový komentár